Mikloš sa bankovou daňou odkloní od väčšiny (Pravda)

Ako
povedal na margo návrhu zaviesť bankovú daň Juraj Karpiš z INESS pre
Pravdu dňa 26.3. 2011, je to zavedenie kolektívnej viny, ktoré najviac
postihuje tých, čo sa správali zodpovedne.

Mikloš sa bankovou daňou odkloní od väčšiny (Pravda)

Slovensko zavedie bankovú daň od budúceho roka inak ako
väčšina európskych krajín, ktorá už k poplatku pristúpila. Štáty daňou najmä
napĺňajú štátne kasy. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) chce získané peniaze
šetriť vo fonde na riešenie možných budúcich problémov bánk.

"Z krajín so zavedeným bankovým odvodom do špeciálneho
fondu peniaze odvádzajú napríklad Nemecko a Švédsko. Vo väčšine krajín však
takto získané financie putujú priamo do štátneho rozpočtu," tvrdí Marcel
Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie.

Mikloš vlani odmietal bankovú daň v čase, keď ňou opozícia
chcela nahradiť zvyšovanie DPH. V takom prípade by však daň musela byť
podstatne vyššia ako v iných krajinách, aby ročne vyniesla aspoň 185 miliónov
eur.

Neskôr minister pripustil zavedenie dane koordinovane v
rámci EÚ. Keď sa však ukázalo, že únia jednotnú bankovú daň zavedie najskôr v
rokoch 2013 až 2014, Slovensko sa rozhodlo konať skôr. Výnos z dane by mal
smerovať do garančného fondu, ktorý sa pravdepodobne zlúči s fondom ochrany
vkladov.

"Daň sa bude počítať z pasív mínus vlastné imanie a
mínus chránené vklady," spresnil Martin Jaroš, hovorca ministerstva
financií. Percentuálna výška nového odvodu zatiaľ ešte nie je určená. Ak by
išlo o rovnakú úroveň ako vo Švédsku, 0,036 %, slovenské banky by ročne navyše
zaplatili okolo deväť miliónov eur.

Opozícia naznačovala, že banky si môžu dovoliť viac, keďže
ich vlaňajšie čisté zisky presiahnu 500 miliónov eur. Vláda však namietala, že
potom by sa mohli viac zdaňovať napríklad aj ziskoví mobilní operátori.
Opozícia súčasnej vláde vyčíta neskoré zavedenie bankového odvodu.

"My sme navrhovali kombináciu, bankový odvod by
nahradil zvýšenie DPH a do štátneho rozpočtu by išiel dovtedy, kým by deficit
neklesol pod tri percentá," povedal Peter Kažimír, poslanec Smeru. Po
skonsolidovaní verejných financií aj opozícia súhlasí s tým, že bankový odvod
bude slúžiť na vytvorenie garančného fondu.

Banky namietajú, že daň môže zdražiť ich služby. Rezort
financií to odmieta. Dôvodom, prečo daň chce skôr ako únia, je obava, že
zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť
od slovenských dcér. "Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto
odvodu skončila na Slovensku a nie inde," vysvetlil nedávno Mikloš.

Banky sa vytvoreniu nového garančného fondu nebránia,
prekáža im len rýchlosť postupu. "Nevidíme dôvod na urýchlené zavádzanie
bankových odvodov na Slovensku, keďže náš bankový sektor je stabilný a v časoch
krízy bol oporou ekonomiky," povedal Laznia.

Analytici bankovú daň nepovažujú za dobrý nápad. "Je to zavedenie kolektívnej viny, ktoré
najviac postihuje tých, čo sa správali zodpovedne," povedal Juraj Karpiš,
analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií.
V štátoch s už
zavedenou bankovou daňou totiž rovnako zaplatia finančné domy, ktoré žiadnu
pomoc nepotrebovali, ako aj tie, ktoré štátne peniaze zachránili od krachu.
Vytvorením garančného fondu sa komisia snaží zabrániť zamrznutiu finančného
sektora z roku 2008.

Branislav Toma

Pravda,
26.3. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards