Odborníci neveria, že lieky budú lacnejšie (Pravda)

Ak má
z opätovnej legitimizácie zisku profitovať aj poistenec, je okrem navrhovaných
opatrení dôležité nastaviť poistný systém tak, aby zdravotné poisťovne mohli
medzi sebou reálne súťažiť v kvalite a cene nakúpenej zdravotnej starostlivosti,
povedal pre Pravdu dňa 25.3. 2011 Juraj Karpiš z INESS.

Odborníci neveria, že lieky budú lacnejšie (Pravda)

Zmeny chystané ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom
(KDH) pacientom veľmi nepomôžu. Je to tak nielen v prípade opätovného povolenia
zisku zdravotným poisťovniam, ale aj zmien v liekovej politike.

Pacienti na liekoch neušetria ani vtedy, ak ministerstvo
zdravotníctva presadí nový výpočet ceny liečiv. Tvrdia to odborníci, ktorí tak
oponujú vyjadreniam ministra Uhliarika, že po zmenách budú „doplatky nižšie ako
doteraz".

Podľa odborníkov je pravdepodobné, že tento zámer sa skončí
rovnako ako sľubované uhrádzanie poplatkov za lieky dôchodcom a sociálne
slabším, na ktoré nebude mať podľa prepočtov nárok takmer nikto.

Doplatok pacienta za lieky, ktorý sa dnes vypočítava ako
rozdiel medzi celkovou cenou lieku a úhradou zdravotnej poisťovne, by mal byť
po novom v určitej skupine liečiv pevne stanovený bez ohľadu na konečnú cenu
lieku. Pre pacienta by to znamenalo, že za niektoré antibiotiká by v lekárni
zaplatil rovnakú sumu, aj keby výrobca ich cenu po čase znížil.

„Nemyslím si, že sa niečo dramaticky zmení pre pacientov,
lebo podobná situácia je už v podstate aj teraz. Aj dnes majú lieky svoj fixný
doplatok, keďže prevažná väčšina liekov v lekárňach je v maximálnych
cenách," hovorí viceprezident Asociácie lekárnikov Slovenska Igor
Minarovič. Upozorňuje tiež, že ceny liekov sa nedajú stále znižovať, a preto
pochybuje, že po týchto zmenách dôjde ešte k nejakému výraznému poklesu
nákladov verejných zdrojov. „V princípe akákoľvek zmena sa tu spraví, bude len
kozmetická. Potenciál úspory je tu nižší, ako keby sa zmeny robili niekde
inde."

Podobný názor má aj lekárnik Peter Stanko. Podľa neho by
navyše náklady na lieky neboli také vysoké, keby sa robili správne systémové
kroky. „V súčasnosti sú náklady ľudí na lieky približne na 30 percentách,
zvyšných 70 percent sú náklady nemocníc. Keby štát zvýšil tých 70 percent a
platil by nemocniciam a zdravotníkom viac, aspoň na úrovni Českej republiky,
zistili by sme, že máme výdavky niekde na úrovni priemeru Európskej únie,"
povedal.

Stanko poukazuje aj na to, že výdavky na lieky nie sú na
Slovensku v skutočnosti až také vysoké, ako hovoria oficiálne štatistiky. Na
výpočet spotreby liekov sa totiž u nás používa stará metodika, ktorou sa už v
iných krajinách dávno neriadia. „Započítavajú sa do nich aj tie, ktoré idú na
nemocničnú starostlivosť, hoci sú uhrádzané v rámci celých balíkov za
jednotlivé výkony a nie ako samostatné lieky," vysvetlil Stanko.

Niektorí spochybňujú aj nové pravidlá, na základe ktorých
chce ministerstvo zdravotným poisťovniam povoliť zisk. Ten by mohli podľa
návrhu rezortu vytvárať iba v tom prípade, ak by určitú sumu zo zisku odvádzali
do dvoch rezervných fondov. Jeden fond má slúžiť poisťovniam pre prípad, že by
mali finančné problémy, a druhý na uhrádzanie plánovanej zdravotnej
starostlivosti poistencov.

Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer) tvrdí, že
tieto pravidlá nič zásadné neriešia. „Rezervný fond pacientovi nezabezpečí
uhradenie plánovanej zdravotnej starostlivosti, lebo po schválení štátneho
rozpočtu majú zdravotné poisťovne reálne menšie príjmy z verejného zdravotného
poistenia.“ Rovnako tak to podľa neho neskráti ani čakacie listiny na plánované
operácie. „Toto opatrenie reálne pacientom nepomôže. Keby zdravotné poisťovne
mali financie, tak by ich na skrátenie čakacích listín azda už použili,"
dodal Raši.

Ak majú z obnovenia
možnosti vytvárať zisk profitovať aj pacienti a nielen zdravotné poisťovne,
budú sa musieť podľa analytika INESS Juraja Karpiša prijať aj ďalšie opatrenia.
„Požiadavku na existenciu technických rezerv a rezervného fondu zdravotných
poisťovní pred vyplácaním zisku považujem za legitímnu. No ak má z opätovnej
legitimizácie zisku profitovať aj poistenec, je okrem navrhovaných opatrení
dôležité nastaviť poistný systém tak, aby zdravotné poisťovne mohli medzi sebou
reálne súťažiť v kvalite a cene nakúpenej zdravotnej starostlivosti." To
sa dá podľa neho dosiahnuť napríklad zavedením konkurencie v cene zdravotného
poistenia a rozdelením dominantnej štátnej poisťovne.

Dve z troch zdravotných poisťovní na otázku Pravdy, či sa
neobávajú zadlžovania, ak budú musieť zo svojho už teraz malého balíka zdrojov
vyčleňovať peniaze nielen na zdravotnú starostlivosť svojich poistencov a
vlastné prevádzkové náklady, ale aj do rezervných fondov, odmietli odpovedať.
"Všeobecná zdravotná poisťovňa sa k návrhu vyjadrí v rámci pripomienkového
konania," odkázala hovorkyňa najzadlženejšej poisťovne Petra Balážová.
Súkromná Union sa vyjadrovať nebude vôbec. „Eureko si predložený návrh starostlivo
preštuduje, k predloženému návrhu sa však nebude vyjadrovať," uviedol
hovorca akcionára súkromnej zdravotnej poisťovne Union Bern Rensen.

Jedine zdravotná poisťovňa Dôvera sa vyjadrila, že s
reguláciou tvorby zisku v takejto podobe súhlasí a strát sa neobáva.

Mária Hunková

Pravda,
25.3. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards