Vláda si v rozpočte pomôže aj zaťažením niektorých sektorov (SME)

Pri diskusii
o návrhoch zaviesť bankovú daň Juraj Karpiš z INESS pripomenul, že
problém verejných financií je na strane výdavkov. Ako uviedol pre SME dňa 22.3.
2011, tie v posledných rokoch rástli ignorujúc ekonomickú situáciu.

Vláda si v rozpočte pomôže aj zaťažením niektorých sektorov (SME)

Banky na Slovensku budú od januára platiť štátu špeciálnu
daň. Ekonómom sa to veľmi nepozdáva. 
Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) už avizoval, že vláda zavedie od
januára 2012 bankovú daň bez ohľadu na to, ako sa vyvinú rokovania v Bruseli.
Ministerstvo však zatiaľ nechce vyčísliť, koľko by tým štát mohol získať.

Mikloš už skôr povedal, že sadzba dane sa bude pohybovať na
podobnej úrovni, ako je špeciálny odvod pre banky vo Švédsku, Nemecku či vo
Veľkej Británii.

Platiť by sa mala z hodnoty nechránených vkladov a cenných
papierov, ktoré banky vydali.

Ak by sa zobrala švédska sadzba 0,036 percenta, naše banky
by podľa prepočtov Slovenskej bankovej asociácie odviedli štátu asi 10 miliónov
eur ročne.

Je to počítané z údajov bánk k 30. septembru 2010. Keďže sa
počíta s nárastom bilancie bánk, príjem pre štát by mohol byť ešte vyšší.

Príjem pre rozpočet

Banková daň je len jedným z príjmov, ktorým si chce štát
pomáhať v rozpočte tak, že viac vyberie od firiem.

Vláda koncom minulého roku presadila zdanenie zisku z
predaja nepoužitých emisných povoleniek alebo z ich držby sadzbou 80 percent.

Nová emisná daň má v tomto roku priniesť minimálne od 9,4
milióna do 75 miliónov eur. Má to byť súčasťou rozpočtovej rezervy.

Príjmy rozpočtu podľa všetkého dodatočne vylepšia aj mobilní
operátori. Slovak Telecom a Orange majú platnú licenciu už len do konca
augusta. Poslanci OKS predložili do Národnej rady návrh, aby sa predĺženie
licencií spoplatnilo.

„Aj toto je jeden zo zdrojov, ktorým by sa mohlo napríklad
vykryť znižovanie odvodov," hovorí poslanec Peter Zajac z OKS.

Bývalý šéf Telekomunikačného úradu Branislav Máčaj odhadol,
že cena za predĺženie licencie by mala byť aspoň 20 miliónov eur. Dve licencie
prinesú asi toľko, čo chce štát vybrať v budúcom roku viac od živnostníkov.

Máčaj nepredpokladá, že by nový poplatok preniesli operátori
do vyšších cien. „Ide o jednorazovú investíciu na 15 rokov, ktorej návratnosť sa
pohybuje na úrovni jedného mesiaca," povedal.

Výhrady k zdaneniu bánk

Kým so zavedením emisnej dane ekonómovia problém nemajú,
bankovej dani naklonení nie sú.

Analytička Next Finance Markéta Šichtařova hovorí o nešváre
zaplniť dieru vo verejných financiách zdanením sektorov, ktoré sa po kríze ako
prvé dostali do zisku.

Bankovú daň už zaviedlo sedem európskych krajín vrátane
Maďarska, uvažuje o nej aj Poľsko. Česká republika si presadila výnimku a
bankovú daň v prípade dohody v Bruseli nemusí zaviesť.

„Problém je v tom, že banková daň vlastne vedie k oslabeniu
sily bankového sektora, banky majú menej ziskov, a teda menej zdravé
bilancie," hovorí Šichtařová.

Analytik inštitútu
INESS Juraj Karpiš pripomína, že problém verejných financií je na strane
výdavkov. Tie v posledných rokoch rástli ignorujúc ekonomickú situáciu.

Výpadok príjmov počas hospodárskej recesie by mal štát podľa
českého ekonóma Pavla Kohouta pokryť dlhom, ktorý po príchode oživenia splatí z
prebytkov štátneho rozpočtu.

„To je Keynesova teória, nič lepšie dosiaľ nikto
nevymyslel," hovorí.

Marianna Onuferová

SME,
22.3. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards