Trampoty slovenského IT sektora (.týždeň)

INESS
Consult v spolupráci s IT Asociáciou Slovenska pripravil analýzu
stavu IT sektora, o ktorej výsledkoch písal dňa 19.2. 2011 aj časopis
.týždeň.

Trampoty slovenského IT sektora (.týždeň)

Schopnosť ekonomiky produkovať čoraz sofistikovanejšie
výrobky je pomerne spoľahlivým indikátorom jej napredovania. Aj taká high-tech
krajina ako Japonsko začínala kedysi pri potravinárstve, textilnom priemysle a
lacných hračkách, od ktorých sa postupne prepracovala cez strojárstvo,
automobilový a chemický priemysel až k informačným technológiám. Hoci ďalšou
métou na obzore majú byť bio-, nano- či kozmické technológie, budovateľské
heslá o znalostnej ekonomike sú v prostredí EÚ i Slovenska viac o slovách než o
činoch. No naša krajina si musí vybrať, či chce 
naďalej celosvetovo konkurovať výlučne lacnou cenou práce našich rúk,
alebo  jej obyvatelia pohnú rozumom.

.ako IT sektor pomáha   

IT Asociácia Slovenska (ITAS) predložila v spolupráci s
inštitútom INESS pred niekoľkými týždňami štúdiu s názvom Význam IKT sektora
pre Slovensko. O tom, ktorá časť ekonomiky má potenciál stať sa jej skutočným
ťahúňom, vypovedajú najmä názorné porovnania s veľkými automobilkami a
elektrotechnickým priemyslom. Ukazovatele ako zamestnanosť, objem výroby či
vývozu svedčia jasne v prospech firiem ako Volkswagen, Kia, PSA či U. S. Steel.
Ale o tom, čo pridaná hodnota znamená pre štát i jeho obyvateľstvo, najlepšie
presvedčia iné parametre.

Slovenský sektor informačných a komunikačných technológií
zamestnáva 30- až 40-tisíc ľudí. Tvorí ho približne desaťtisíc živnostníkov a
viac ako šesťtisíc prevažne malých a stredných firiem. Priemerná mzda je v
sektore informačných a komunikačných technológií 1 500 eur, pričom u
programátorov je to až 1 700 eur. V dôsledku toho ľudia, pracujúci v tejto
brandži, platia zhruba dvojnásobne vyššie odvody ako priemerní zamestnanci.
Kumulatívne dokonca zamestnanci v IT sektore odvádzajú viac na sociálnych a
zdravotných odvodoch ako pracovníci v automobilovom priemysle.

Tieto rozdiely sa ešte zvýraznia, ak sa do úvahy vezme daň z
príjmu právnických osôb. IT sektor v roku 2009 zaplatil 172 miliónov eur, čo je
viac ako odviedol na tejto dani celý slovenský priemysel a päťdesiatkrát viac
ako automobilový priemysel. Informatici prispeli v roku 2009 do verejných
rozpočtov zaplatenými daňami i odvodmi sumou 619 miliónov eur. Tento sektor
však nie je pre štátny rozpočet len pozlátenou dojnou kravou. Podľa štúdie
Slovenskej akadémie vied by v SR zvýšenie investícií do oblasti informačných
technológií o každé percento vyprodukovalo rast HDP vyšší o 0,1 percenta. Ak sa
povie, že IT sektor je hlavný motor pokrízového zotavenia, nejde o žiadne
klišé.   

.štátna investičná pomoc

Príchod veľkých automobiliek, vďaka ktorým v uplynulom
desaťročí slovenská ekonomika vykazovala fenomenálne rastové čísla, bol
sprevádzaný aj kontroverznými investičnými stimulmi zo strany štátu.
Automobilový priemysel v rokoch 2002 až 2010 dostal 662 miliónov eur, čo sú
necelé dve tretiny z celkového objemu investičnej pomoci. To informatici
dopadli podstatne skromnejšie. Za celých osem rokov dostali len necelých 30 miliónov
eur, čo predstavuje 2,6 percenta investičných stimulov.

Samozrejme, proti takto postavenému porovnaniu možno
namietnuť, že na investície v automobilovom sektore nadväzuje vznik ďalších
pracovných miest v subdodávateľkých firmách, kým v informačnom biznise je
subdodávateľský reťazec obmedzený. No z pohľadu investičnej pomoci je tvorba
pracovných miest v IT biznise aj tak lacnejšia. Kým v automobilovom sektore
predstavovala investičná pomoc, rozrátaná na jedno pracovné miesto, sumu 33 541
eur, v sektore informačných technológií to bolo len

9 951 eur. Pritom pridaná hodnota je v IT brandži vyššia,
takisto ako priemerná hrubá mzda. V dôsledku toho je návratnosť investičnej
pomoci v automobilovom sektore štyri a pol roka, kým v sektore informačných
technológií je to asi desať mesiacov. Toľko štúdia INESS.   

Skúsenosti s investičnými stimulmi sa medzi firmami,
združenými v ITAS, líšia. „Uvítal by som, keby štát viac investoval do vyššej
pridanej hodnoty,“ hovorí Jozef Ondáš na tlačovej besede asociácie. Jeho firma
T-Systems Slovakia, ktorá patrí k najväčším zamestnávateľom v sektore, dostala
štátnu pomoc v rokoch 2006 a 2008. Investičné stimuly si v zásade pochvaľuje.
Naproti tomu Ondrej Smolár zo spoločnosti Soitron tvrdí, že štátna pomoc
prichádza neskoro a jej vybavovanie je administratívne náročné. Štrnásť
mesiacov im trvala byrokratická kalvária. Keďže firma rástla príliš rýchlo,
napokon 2,5 milióna eur vrátili štátu. Vláda by mala podľa Smolára nasmerovať
prostriedky predovšetkým do vzdelávania. Zároveň vyslovil zaujímavý postreh.
Vraj v oblasti IT kríza spôsobila outsourcing zo Západu k nám. Dokazujú to aj
štatistiky. Nezamestnanosť v IT sektore rástla podstatne pomalšie, než v zvyšku
ekonomiky.

.čo IT sektor bolí

Štefan Dobák z firmy Gratex International rozpráva o
problémoch sektora informačných a telekomunikačných technológií veľmi otvorene.
Pálčivo vníma predovšetkým otázku vzdelania. Nejde len o slabú motiváciu
mladých ľudí, ktorí sa v davoch vrhajú na humanitné obory, kým technické a
prírodné vedy z diaľky obchádzajú. Členovia ITAS vedú s kamennými vysokými
školami dialóg, no pedagógovia v niektorých témach nestíhajú držať krok s
technologickým pokrokom. Výsledkom je, že IT firmy museli poslať na školy
prednášať svojich vlastných zamestnancov. „Dnešné kurikulá sú len nástrojom na
trvalú udržateľnosť katedier.“ Hovorí Dobák.

Natíska sa otázka, či by IT firmy samy nemohli založiť
vlastnú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá by poskytovala vedomosti v medziach
požiadaviek trhu práce. Ondrej Smolár je voči tomu skeptický: „Je to iný
biznis, než akému sa venujeme.“ Navyše aj jeho kolegovia priznávajú, že súčasné
inštitucionálne prostredie v školstve takému kroku nepraje. Pokiaľ školstvo
nebude otvorené súkromným vzdelávacím iniciatívam, táto cesta je zarúbaná.
Štefan Dobák však dodáva, že chcú spolupracovať aj so strednými školami, aby
bolo viac študentov motivovaných venovať sa informatike. Odmieta, že by
problémom bol nedostatok počítačov v školách. Najprv musí byť jasný spôsob
vyučovania, a potom uvidíme, koľko počítačov treba. Nie naopak. Vraj, ak sa
žiaci aj bežné predmety začnú učiť s pomocou počítača a internetu, pre ich
počítačovú gramotnosť to urobí viac, než osobitný predmet s názvom informatika.

Avšak vzdelanie nevyčerpáva Dobákov zoznam prekážok zo strany
štátu. IT sektoru komplikujú situáciu aj absurdné autorské poplatky za dovážaný
hardware a odpadová problematika. Slovensko je totiž unikátom svojim zákazom
vývozu elektroodpadu do zahraničia. Nielenže tým porušujeme zásadu voľného
pohybu tovarov v EÚ, ale navyše tým štát až o desatinu predražuje cenu
elektrospotrebičov. V okolitých krajinách sú totiž náklady na spracovanie
elektroodpadu nižšie.

.eGovernment 

Ďalším okruhom, o ktorom hovorí výkonný riaditeľ firmy
Gratex, sú eurofondy. Nejde len o to, že ich získanie je byrokratický proces,
plný komplikácií, ale často sa o ne 
uchádzajú skôr špekulanti než ľudia, ktorí by IT zručnosti reálne
posúvali dopredu. Samostatnou kapitolou je Operačný program informatizácia
spoločnosti (OPIS), v ktorom sa nachádza miliarda eur. Ich čerpanie je však
minimálne. Na jednej strane problém, na strane druhej je to tak možno lepšie.
Obrovský balík peňazí by umelo zvýšil mzdovú úroveň v IT sektore a tieto firmy
by mohol úplne skorumpovať. S európskymi peniazmi súvisí aj nápad vlády
presunúť prostriedky zo znalostnej ekonomiky na výstavbu diaľnic. „Vláda možno
zistila, že si s informatizáciou nevie poradiť, a tak ich presunie tam, kde tie
peniaze dokáže minúť,“ zamýšľa sa Dobák.

Pokiaľ ide o eGovernment, je nutné, aby si vláda uvedomila,
že nemá ísť len o akúsi elektronizáciu byrokracie. Cieľom je odbremenenie
občanov i firiem od administratívnych povinností. Ten rozdiel sa dá dobre
demonštrovať na nutnosti preukazovať úradom dokumenty, ktoré si môžu vypýtať
jeden od druhého. Občan, respektíve podnikateľ je tak degradovaný do úlohy
akéhosi poštára medzi rôznymi inštitúciami. Elektronizácia by nemala spočívať
iba v tom, že vyžadované dokumenty zmenia formu, ale že si ich úrady budú
navzájom posúvať samy. Prezident ITAS Juraj Sabaka uzatvára, že informatici
nechcú nevyhnutne, aby štát pchal dotácie do súkromných firiem. No minimálne by
sa mal postarať o prajné transparentné podnikateľské prostredie a koncepčne
riešiť veci ako eGovernment či školstvo, ktoré sú v jeho pôsobnosti.

Informačné a komunikačné technológie prinášajú netušené
možnosti tak pre rozvoj krajiny, ako aj pre zefektívnenie verejnej správy. IT
sektor si však musí uchovať svoju konkurenčnú podstatu i priekopnícku
podnikavosť. Inak sa stane neprehľadným močiarom, v ktorom akurát miznú štátne
miliardy.          

.týždeň,
19.2. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards