Dohody (SME)

Z
dohody sa okrem úrazového poistenia (0,8 %) a garančného poistenia (0,25 %) neplatia iné odvody. Reforma to má
zmeniť, z dohôd sa majú po novom platiť odvody rovnako ako pri mzde. Ako hlavný
dôvod sa uvádza snaha o spravodlivosť a zabránenie zneužívania tohto inštitútu
na znižovanie odvodového zaťaženia.

Dohody (SME)

Argument o „spravodlivosti“ pokrivkáva – dohody totiž môžu
využívať úplne všetci zamestnávatelia a zamestnanci.

Argument 
„zneužívania“ je z pohľadu správcu štátnej pokladnice legitímny, no
otázne je, v akej miere k nemu naozaj dochádza a či výhody špeciálneho prístupu
k dohodám neprevažujú nad nevýhodami z dôvodu ich zneužívania.

Hľadiac na údaje o dohodách za rok 2010 sa zdá, že motív
odvodovej optimalizácie pri uzatváraní dohôd o pracovnej činnosti neprevažuje.

Deväťdesiatjeden percent dohodárov má ročný príjem z dohôd
nižší ako dvetisíc eur, priemer v tejto skupine je 460 eur, čiže ani nie jedna
minimálna mesačná superhrubá mzda (460 eur).

Až u 62  percent
dohodárov celoročný príjem z dohôd nepresiahol 500 eur a 145-­tisíc ľudí malo
ročný príjem nižší ako 50 eur.

Zdá sa, že dohody sa prevažne využívajú na to, na čo sa majú:
umožňujú privyrobiť si tým, čo si nevedia alebo nechcú založiť živnosť, a
zamestnávateľom zase poskytujú možnosť flexibilne riešiť vzniknutú potrebu
pracovnej sily bez nutnosti nákladného vytvárania nového pracovného miesta, na
ktoré nie je dosť práce alebo ktoré sa nemusí podariť dlhodobo udržať.

Zmena výrazne (13 % + 9 %) zvýši odvodové zaťaženie množstvu
nízkopríjmových a nízkokvalifikovaných, ktorí dohody využívajú. Pritom polovica
dohodárov má zamestnanie,  je preto
otázne, či im reforma v súčte čisté príjmy zvýši, alebo zníži.

Marginálne dohody, ktoré nie sú dostatočne produktívne na
to, aby pokryli zdraženie tohto druhu práce, zaniknú. Zároveň sa zvýšia náklady
dočasného zamestnávania nezamestnaných a zhorší sa podnikateľské prostredie
zvýšením administratívnych nákladov zamestnávateľov (registrácia dohodárov na
rôzne druhy poistenia) , čo  spraví trh
práce menej pružným.

Je to vhodný krok pri 14-­percentnej nezamestnanosti? Z
hľadiska dosahu na nízkopríjmovú, nízko 
kvalifikovanú pracovnú silu by bolo lepším riešením  zavedenie ročného stropu na tieto príjmy
napríklad vo výške 2500 eur.

Strop by znemožnil významnejšie využívanie tohto inštitútu
na znižovanie odvodového zaťaženia napríklad 27 ľuďom, ktorí mali v roku 2010
príjem z dohôd vyšší ako 101­tisíc eur.

Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS

SME,
14.3. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards