Reforma zníži dane a odvody iba mierne (Pravda)

Diskusia
o administratívnych nákladoch je odvádzanie pozornosti od hlavného problému. O
administratívnych nákladoch netreba diskutovať, každý súhlasí s tým, že by mali
byť čo najnižšie a čas strávený platením daní je čistou stratou, povedal pre
pravdu dňa 28.2. 2011 Radovan Ďurana z INESS.

Reforma zníži dane a odvody iba mierne (Pravda)

Zamestnanci na Slovensku odvádzajú jedny z najvyšších daní a
odvodov spomedzi vyspelých krajín. Aj pripravovaná reforma, ktorá má začať
platiť od budúceho roka, zníži dlhodobo kritizovanú vysokú záťaž pracujúcich
iba mierne.

Zamestnanec, ktorý v hrubom zarába mesačne 838 eur, zaplatí
na odvodoch spolu so zamestnávateľom 407 eur a na daniach ďalších 80 eur. Na
budúci rok by po zmenách mal zaplatiť štátu na odvodoch 316 eur a na daniach
160 eur. Spolu mu teda zostane o 11 eur viac.

Najskôr treba upratať, až potom sa môže zaťaženie znižovať,
bráni sa rezort financií pod vedením Ivana Mikloša, ktorý reformu pripravuje.

"Reforma má v prvom rade smerovať k zjednodušeniu
systému. V budúcnosti sa na tom môže stavať ďalej a výraznejšie znižovať záťaž
zamestnancov," povedal pre Pravdu Martin Jaroš, hovorca ministerstva
financií.

Hoci štát vyberie na daniach v pomere k výkonu ekonomiky
menej v porovnaní s inými krajinami, práve vysoké dane a odvody odborníci
dlhodobo kritizujú.

V rebríčku Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(OECD) bolo Slovensko v roku 2009 na siedmom mieste, spomedzi štátov Európskej
únie na treťom.

"Daňovo–odvodové zaťaženie na Slovensku patrí medzi najnižšie
v EÚ pri pohľade na reálny výber v pomere k HDP. Vďaka nízkym daniam patrí
Slovensko do priemeru OECD aj pri pohľade na sadzby daní a odvodov. Ak sa však
pozrieme čisto na sadzby odvodov pre zamestnancov, radíme sa medzi štáty s
najvyššou záťažou v OECD," vysvetlil Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre
ekonomické a sociálne reformy INEKO.

Hlavná zmena

Hlavnou zmenou v budúcom roku bude zavedenie superhrubej
mzdy. Zamestnanec teraz z hrubej mzdy odvedie na daniach a rôznych typoch
odvodov štátu mesačne 13,4 percenta. Ďalších 35,2 percenta odvedie
zamestnávateľ. Následne po odrátaní odvodov a odpočítateľnej položky zaplatí
človek 19–percentnú daň z príjmu.

Po novom bude zo superhrubej mzdy, čiže súčasnej hrubej mzdy
a odvodov zaplatených zamestnávateľom, platiť odvody iba zamestnanec. Viac však
zaplatí na daniach, keďže nezdaniteľná časť má klesnúť z 19,2–násobku životného
minima na 18–násobok.

Reforma by mala byť prvým krokom k zavedeniu odvodového
bonusu. Jeho dosahy zatiaľ nie sú jasné. Prijatý by mal byť iba v prípade, ak
nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet.

Administratíva nie je
jediný problém

Odborníci potrebu navrhovaných zmien nevylučujú, podľa nich
však administratívna záťaž nie je jediným problémom. "Diskusia o administratívnych nákladoch je odvádzanie pozornosti
od hlavného problému. O administratívnych nákladoch netreba diskutovať, každý
súhlasí s tým, že by mali byť čo najnižšie a čas strávený platením daní je
čistou stratou," konštatoval Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských
analýz INESS.

Reforma by mala podľa odborníkov dôslednejšie riešiť problém
vysokých odvodov pre ľudí s nízkym príjmom.

"Naším odporúčaním je zavedenie odpočítateľnej položky
na odvody, ktorá by fungovala na rovnakom princípe, ako odpočítateľná položka
na daň z príjmov," spresnil Goliaš. Podľa hovorcu Jaroša by zmeny mali
zatiaľ aspoň čiastočne pomôcť znížiť platby ľudí s nízkymi príjmami, kým sa
komplexne neznížia dane a odvody.

Isté je zatiaľ
zjednotenie výberu

Pripravovaná reforma by okrem zmien v daniach a odvodoch
zamestnancov mala riešiť aj zmeny pri samostatne zárobkovo činných osobách. Po
novom sa živnostníkom budú odvody počítať z vymeriavacieho základu podobnému
zamestnancom. Zrušia sa im preto konštanty pre výpočet vymeriavacích základov.
Povinne platiť odvody by mali aj ľudia pracujúci na dohodu, do Sociálnej
poisťovne by časť zárobku mali platiť aj pracujúci dôchodcovia.

Zrušiť by sa zasa malo platenie odvodov z prenájmu
nehnuteľností. Zachovať by sa mala kritizovaná milionárska daň.

O zmenách tento
týždeň

V akej konečnej podobe zmeny prejdú, by mala rozhodnúť až
Koaličná rada tento týždeň. Isté podľa ministerstva financií je však
zjednotenie výberu daní, odvodov a ciel, ktoré by sa mali vybavovať na jednom
mieste a na jednom papieri.

"Ak to bude kapacitne možné, pôjde aj o zjednotenie
inštitucionálne. Tým, že sa zjednotia úrady, nastane aj úspora na strane
verejných výdavkov. Namiesto rôznych manažmentov pre rôzne úrady bude po novom
iba jeden," povedal hovorca ministerstva Martin Jaroš.

Systém sa v minulosti
najmä deformoval

Chystaná reforma daní a odvodov bude jednou z mála, ktoré sa
na Slovensku v posledných rokoch uskutočnili. "Daňová reforma z roku 2003
systém výrazne zjednodušila a znížila zdanenie práce. Odvtedy sa však neudiali
žiadne zásadné zmeny," povedal Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre
ekonomické a sociálne reformy INEKO.

Zmenami, ktoré systém, naopak, najviac deformovali, boli
najmä zvýšenie záťaže pre ľudí s vyššími príjmami zavedením milionárskej dane v
roku 2007 a tiež zvýšením maximálnych stropov pre platenie odvodov na starobné
dôchodkové poistenie od roku 2008. Najmä druhé opatrenie vníma Goliaš
negatívne, keďže išlo o dôsledok chýbajúcej odvahy bývalej vlády reformovať
penzijný systém. Vlaňajšie upratovanie v systéme rušením rôznych výnimiek pri
platení daní a odvodov je tak podľa neho dobrý signál.

Marcela Šimková

Pravda,
28.2. 2011

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards