Autá a politici

Španielsky premiér Jose Zapatero predstavil bližšie
detaily
svojej vízie pre hospodársku stratégiu Európskej únie do roku 2020.
Okrem iného sú v nej opatrenia na podporu výroby elektrických áut
v Európe.

Autá a politici

Odhliadnime teraz od toho, že plánovať budúcnosť
a odhadovať túžby spotrebiteľov v horizonte 10 rokov je takmer
nemožné.

Dobrým dôvodom na obavu je plánovanie samotné. História nám
ponúka jeden ukážkový príklad ovládania automobilovej výroby štátom. Vedeli
ste, že Audi a Trabant vznikli rozdelením tej istej firmy - Auto Union -
po druhej svetovej vojne a rozdelení Nemecka? Porovnanie produktov nám
poskytuje jasnú odpoveď na otázku, či je zásah štátu do produkcie automobilov
prospešný.

Politikov ale historické príklady zaujímajú zriedka.
Namiesto toho svoje návrhy na zlepšenia opierajú o horúce témy súčasnosti,
ako je napríklad zelená energia. Tá bude podľa Zapatera zohrávať
v udržateľnosti rastu európskeho hospodárstva kľúčovú úlohu.

Ako povedal: „za
posledných 10 rokov... naša spotreba energie narástla o 9%. Potrebujeme
znížiť našu závislosť. Ak ju neznížime, nebudeme schopní dosiahnuť hospodársky
rast.“

Tento nespočetne krát vyvrátený mýtus založený na statickom
vnímaní sveta výborne vyvracia Johan Norberg vo svojej knihe When Man Created The World (Keď
človek stvoril svet, z pripravovaného prekladu):

„Obavy z toho, že
ekonomický rozvoj vyčerpáva zdroje našej planéty, sú založené na jednoduchom
predpoklade, že používame určité množstvo surovín (napr. uhlie) na to, aby sme
získali to, čo využívame (napr. energiu). Máme určité nemenné množstvo uhlia a
na získanie energie, ktorú používame, potrebujeme konštantné množstvo uhlia.
Keďže naša populácia narastá, používame viac a viac energie, v dôsledku čoho
sa uhlie vyčerpá. Toto bol intelektuálny model spopularizovaný vplyvným Rímskym
klubom – skupinou priemyselníkov a výskumníkov, ktorí v knihe nazvanej Limity
rastu vydanej v roku 1972 varovali, že postupne odčerpávame prírodne zdroje
planéty a hrozí ich vyčerpanie.

Z pohľadu tejto
statickej perspektívy zneli argumenty prorokov skazy vcelku logicky a ľuďom
všeobecne skeptickým voči novým technológiám poskytli prekvapivú mieru viery v
jednoduché počítačové modely. Ich chybou bolo, že do týchto modelov zabudli zarátať
faktor ľudskej kreativity. Ekonóm a technologický optimista Julian Simon rýchlo
ukázal, že teória bola zlá prakticky v každom bode. Samozrejme, existujú určité
množstvá konkrétnych zdrojov. Nie sú ale limitované spôsobom, akému veríme
dnes. Existujú zásoby zdrojov, ktoré ešte len musíme objaviť, zásoby, ktorých
využívanie zatiaľ nie je ekonomicky výhodné a je tu aj možnosť recyklácie.
Zdroje nevyužívame v konštantných množstvách, práve naopak, na jednotku výstupu
využívame stále menej zdrojov. Navyše dopyt nie je po zdrojoch ako takých, ale
po tom, čo s nimi robíme alebo čo z nich vyrábame. Nové technológie a
vynaliezavosť nám umožnia nájsť nové, doposiaľ nepredvídané zdroje, s ktorými
budeme môcť robiť to, čo len budeme chcieť. Pokiaľ trh nebude regulovaný,
nedostatok toho či oného zdroja bude znamenať vyššie ceny a v takom prípade
budeme musieť danou surovinou šetriť a viac získame, ak budeme hľadať na
rovnaké účely alternatívne zdroje. A ak sa nejaký zdroj minie, človek je
dostatočne dômyselný, aby vynašiel alebo kultivoval náhrady. Najdôležitejším
zdrojom je rozum, ktorý ako všetci vieme, je možné reprodukovať príjemným
a zábavným spôsobom .

Ukázalo sa, že Simon
mal pravdu. V roku 1970 sa odhadovalo, že máme 780 miliónov ton ešte
nevyťaženej medi a pesimisti tvrdili, že budú vyťažené do konca tisícročia,
zvlášť ak bude treba natiahnuť medené vedenie pre všetky budúce čínske
telefóny. No v nasledujúcich 30 rokoch sa spotrebovalo len 770 miliónov ton
medi v dôsledku neustále efektívnejšieho využívania. Jednoduchou matematikou by
sme mali vypočítať, že vo svete ostalo už len 10 miliónov ton medi, ale
jednoduchá matematika je príliš jednoduchá na zachytenie dynamických procesov.
Dnes máme k dispozícii ešte 340 miliónov ton medi. Jej využitie sa postupom času
zefektívnilo, boli objavené nové ložiská a nové technológie umožnili ťažbu v
náleziskách, ktoré boli predtým nedostupné. Navyše sme zredukovali našu
závislosť na medi, pretože bola nahradená lepšími materiálmi. Čínske telefónne
spojenia využívajú optické vlákna a vďaka nástupu satelitných technológií už
káble takmer vôbec nie sú potrebné.

Ľudská vynaliezavosť si
podobne poradila so statickou matematikou aj v prípade iných surovín. Od
vydania správy Limity Rastu zásoby všetkých zdrojov, o ktoré sa Rímsky klub tak
strachoval, v skutočnosti vzrástli (s výnimkou cínu), niektoré až štvornásobne.
V roku 1970 sme mali k dispozícii 5,3 miliárd ton bauxitu; odvtedy sme
spotrebovali 3 miliardy, ale 25 miliárd nám stále ostáva. To isté platí aj pre
surovinu, o ktorej si väčšina ľudí myslí, že sa minie – ropa. Predstavivosť a
technológie nám umožňujú ťažiť čoraz väčší objem ropy, neustále redukovať
množstvo, ktoré sa stráca pri ťažobnom procese a dosahovať nižšiu spotrebu.
Toto zvýšenie efektivity prevyšuje čistú fyzickú spotrebu ropy, čoho
výsledkom je, že jediný relevantný ukazovateľ – množstvo ropy dostupnej ľudským
potrebám – v skutočnosti rastie. V roku 1970 sme jej ostávajúce zásoby
odhadovali na 580 miliárd barelov. Odvtedy sme spotrebovali 690 miliárd a aj
tak nám stále ostáva 1,05 trilióna barelov. Ak sa minie, môžeme ropu extrahovať
z bridlice, približne 130 miliárd barelov sa nachádza len v jedinom regióne
USA. V súčasnosti je to síce bezcenný zdroj, pretože extrakcia ropy z bridlice
ešte nie je ekonomicky výhodná, no pri použití správnej technológie by sa
čoskoro stala rentabilnou a bridlica by sa stala vzácnou – čo je typický
príklad ako ľudstvo v skutočnosti zdroje vytvára.

No dávno predtým, ako na to
dôjde, dosiahne ľudstvo pokrok v úplne iných oblastiach. Ak majú pesimisti
pravdu v tom, že cena ropy bude neustále rásť, tak tento faktor vývoj len
podporí. Dokonca aj naša dnešná spotreba palív sa každým rokom zefektívňuje
približne o 2 percentá.“

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards