O jednom múdrom hlase zo záhrobia

Som rád, že iniciatívu 38 európskych liberálnych
mimovládnych organizácií si všimol a ich spoločné vyhlásenie si dokonca
prečítal aj predseda slovenskej vlády (reakcia
predsedu vlády tu
). Upozornili v ňom, že príčinou súčasnej finančnej
krízy nie je zlyhanie trhu a nedostatok jeho regulácie, ale, naopak, zlyhanie
štátnej regulácie (spoločné
vyhlásenie INESS, KI a NFAH tu
). O jednom múdrom hlase zo záhrobia

Za sformulovanie a zverejnenie tohto názoru si však
nezaslúžia byť terčom lacných útokov a nemiestnych invektív. Napísali ho
preto, aby upozornili verejnosť a politikov,  vrátane tých slovenských, že
pri zlom stanovení diagnózy súčasnej krízy budú prijímané opatrenia, ktoré
problémy nielenže nevyriešia, ale ešte vyvolajú ďalšie.

Ako zakladateľ Nadácie F. A. Hayeka chcem vecne upozorniť na jeden hlas – podľa
R. Fica „z ideologického záhrobia“ – ktorý je relevantný práve dnes, pri
hľadaní skutočných príčin finančnej krízy a receptov na jej
vyriešenie. Ide o hlas F. A. Hayeka, jedného z hlavných predstaviteľov
rakúskej školy ekonómie, pre ktorú je kľúčovým hnacím motorom ekonomického
rozvoja podnikateľská iniciatíva jednotlivca, základom prosperity trh a
súkromné vlastníctvo.

Hayek sa v 20. storočí stal symbolom liberálneho mysliteľa, ktorý bol
celým svojím životom a dielom rozhodným odporcom centrálneho plánovania
a socializmu.  Bol presvedčený, že tento systém musí skrachovať,
pretože vláda centrálnou reguláciou deformuje ceny a podnikom tak znemožňuje
ekonomickú kalkuláciu. Dostalo sa mu zadosťučinenia, že sa dožil roku 1989
a v praxi sa potvrdilo, že mal pravdu.

Ak by sa dožil dneška, jeho pocit zadosťučinenia mohol byť ešte
väčší. Osobitne relevantné je dnes jeho vysvetlenie príčin ekonomických
cyklov. A ako jeden z mála ekonómov veľmi kriticky hodnotil príliš
veľkú úlohu štátu a jeho inštitúcií vo finančnom a bankovom
systéme, pričom opakovane argumentoval potrebou jeho zásadných zmien.

 
Čo sa stalo?
Hlavnou príčinou ekonomických výkyvov, vrátane dnešnej krízy, je nadmerná
úverová expanzia.  Umožňuje ju dnešné nastavenie finančného systému, v
ktorom má štát – prostredníctvom centrálnych bánk – monopol na uvádzanie peňazí
do obehu, ktoré nie sú ničím kryté, a ktorých množstvo môže byť
ľubovoľné.  To je sprevádzané umelo nízkymi úrokmi, ktoré by boli určite
vyššie, ak by centrálna banka  do bankového systému nenalievala nové a
ničím nekryté peniaze. Tým však vysiela voči bankám, podnikom a občanom
deformovaný signál, ktorý všetkých vedie k falošnému pocitu, že peňazí je veľa
a sú lacné. Politika umelo nízkych úrokových mier je pritom zvyčajne
reakciou na spľasnutie predchádzajúcej bubliny, ktorú táto politika
vyvolala.  Na začiatku dnešnej krízy stálo rozhodnutie americkej
centrálnej banky znížiť úroky zo 6 až na 1 % v reakcii na spľasnutie bubliny
vysokých cien akcií technologických firiem.

Na základe tohto zdania potom všetci začnú robiť nesprávne rozhodnutia – banky
poskytujú aj úvery, ktoré by inak neposkytli, podnikatelia rozbehnú aj
projekty, ktoré by inak nerozbehli, a občania si berú pôžičky na nákup
nehnuteľností a spotrebného tovaru, ktoré by si inak nezobrali. Začne
vznikať bublina, ktorej sprievodnými znakmi sú vyšší rast zamestnanosti,
príjmov, či cien než by nastal, ak by na začiatku nestál stimul v podobe nových
peňazí.

K úverovej expanzii a pomýleniu všetkých subjektov na trhu zvyčajne prispievajú
aj vlády, ktoré často deformujú finančný trh v snahe dosahovať svoje ciele
napr. v oblasti sociálnej politiky.  V prípade súčasnej krízy to bola
politika zvýšenia dostupnosti bývania pre všetkých Američanov, ktorá mnohými
nástrojmi stimulovala banky, aby na nákup nehnuteľností požičiavali aj tým, ktorí
si to z hľadiska ich príjmu nemohli dovoliť, pričom u občanov vytvorila zdanie,
že si to dovoliť môžu.

Keď vlna rozmachu, vyvolaná novými peniazmi, prestáva účinkovať, nastáva
pokles, ktorý však začne byť viditeľný, až keď je príliš neskoro. Mnohé
projekty sa ukážu ako nereálne, úvery sa nesplácajú, banky prestávajú
poskytovať nové úvery, prichádza k prepúšťaniu. S poklesom investícií a
zamestnanosti prichádza pokles tempa ekonomického rastu či dokonca
recesia. Obrazne povedané, prichádza k nehode, ktorej hlavnou príčinou je
zlé dopravné značenie.

Čomu sa vyhnúť?
Z uvedeného vyplývajú aj jasné odporúčania pre hospodársku politiku, najprv
čomu sa treba vyhnúť:

1. Ak krízu vyvolalo napumpovanie peňazí do ekonomiky a politika umelo nízkych
úrokov, je kontraproduktívne hľadať riešenie v opätovnom  napumpovaní
ďalších peňazí a v znižovaní úrokov. Tieto opatrenia len oddialia potrebné
zmeny, nevyriešia podstatu problému a stanú sa len zárodkom ďalšej krízy v
budúcnosti.
2. Rovnako neefektívna je aj kolektivizácia strát a rizík, ktorej sme v
súčasnosti svedkami v podobe odčleňovania tzv. toxických aktív z bánk,
znárodňovania bánk, či 100-percentného ručenia vkladov v bankách.  Tak ako
kolektivizácia výrobných prostriedkov neviedla k ich efektívnejšiemu využívaniu,
ale stal sa pravý opak, aj kolektivizácia strát a rizík bude mať nedozerné
negatívne dlhodobé dôsledky, ktoré vysoko prevyšujú krátkodobé pozitívne
efekty, ktorými argumentujú politici.

A čo treba robiť? 
1. Okamžite začať rokovania o ďalekosiahlej reforme finančného sektora,
ktorá však nebude o posilnení regulácie, aj medzinárodnej, ale o odstránení
najhlbších príčin cyklického vývoja: o odstránení monopolu štátu v
peňažnom systéme, o návrate k zdravým a krytým peniazom, o návrate k určovaniu
ceny peňazí ponukou a dopytom na trhu.
2. Pri prispôsobovaní sa ekonomiky novej situácii v maximálnej miere nechať
pôsobiť trh.  Ekonomika si sama nájde rovnováhu, ale len vtedy, keď ceny
nebudú regulované. Teda čo najrozsiahlejšia liberalizácia trhov pomôže
ekonomike k čo najrýchlejšej, aj keď bolestivej, adaptácii. Regulácia a
štátne zásahy budú znamenať nielen jej odloženie, ale aj vztýčenie
potemkinovských kulís, keď nikto nebude vedieť, či banka alebo podnik funguje
preto, lebo sú konkurencieschopné, alebo preto, že sa im ušlo zo záchranných
vládnych balíkov.
3. Dôsledne predefinovať nástroje sociálnej politiky tak, aby nedeformovali
finančný trh, ceny, ako aj správanie bánk, podnikov a občanov na
trhu. Ukazuje sa, že umelé stláčanie cien peňazí nie je najlepší spôsob
zabezpečenia dostupného bývania. Ak sa politici tohto cieľa nechcú vzdať,
potom je už lepšie zmeniť súčasný systém nepriamej podpory s vyššie opísanými
negatívnymi vedľajšími efektmi na systém priamych sociálnych dávok, ktorý by
ich nemal.

Ak politici len preto, aby ukázali akcieschopnosť a zapáčili sa voličom, pôjdu
cestou zvyšovania štátnych zásahov a regulácie, sme odsúdení na opakovanie
podobnej krízy v budúcnosti. Nie je isté, kedy a s akou silou sa prejaví,
isté je len to, že jej základy sa kladú práve dnes.


Ján Oravec. Prezident ZPS a zakladateľ Nadácie F. A. Hayeka

Hospodárske
noviny, 24.10.2008

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards