Každému narovnako (.týždeň)

 Martin Vlachynský sa 13.6.2016 vyjadril pre .týždeň ku konceptu základného príjmu. 

Každému narovnako (.týždeň)

 .lukáš Krivošík Švajčiarski voliči v referende zamietli zavedenie nepodmieneného všeobecného základného príjmu. No diskusia o tejto myšlienke pokračuje. A princíp, ktorý je za tým, si zaslúži hlbšiu diskusiu, než len rýchle odbavenie mávnutím rukou.

.až 77percent Švajčiarov zamietlo v referende iniciatívu, ktorej výsledkom malo byť, že by dospelý človek dostával nepodmienený základný príjem vo výške 2 500 frankov (asi 2 300 eur), kým dieťa 625 frankov (572 eur) mesačne. A je jedno, či by ten dospelý pracoval, alebo nie, bol bohatý, prípadne chudobný. Náklady na tento koncept by presahovali tretinu švajčiarskeho HDP, no keďže základný príjem mal v podstate nahradiť existujúci sociálny systém, jeho zástancovia hovorili o hre s nulovým súčtom. S touto iniciatívou prišla švajčiarska pobočka medzinárodnej mimovládnej organizácie BIEN, ktorá presadzuje zavedenie základného príjmu.

Slovákovi navrhovaná suma vyrazí dych. Treba však pripomenúť, že priemerná hrubá mesačná mzda v alpskej krajine je v prepočte približne 5 700 eur. A vzhľadom na životné náklady by mal vo väčších švajčiarskych mestách človek problém vyžiť z navrhovanej sumy 2 300 eur. Napríklad len za nájom jednoizbového bytu tam človek môže zaplatiť aj 1 700 eur.

.naľavo aj napravo Myšlienka zavedenia základného nepodmieneného príjmu väčšinou zaznieva z ľavicovo-alternatívnych kruhov. A to jedným dychom s nápadmi ako sú priama demokracia či štvordňový pracovný týždeň. Vo Švajčiarsku sa proti iniciatíve postavili všetky politické strany s výnimkou zelených a pirátov.

Aké sú argumenty zástancov? Základný príjem má človeku zobrať existenčný strach, že zostane bez peňazí. A povzbudiť ho na ,,skutočnú" sebarealizáciu. Tá môže mať formu podnikania - základný príjem by vraj znížil riziko pre jednotlivca. Ľudia by sa možno ochotnejšie zapájali do málo výnosných kultúrnych aktivít, prípadne by sa viac angažovali spoločensky a politicky... Lenže existenčnej úzkosti má občana zbavovať aj ponuka služieb zo strany tradičného sociálneho štátu (ak si teda odmyslíme úzkosť napríklad živnostníka z exekúcie, lebo nevie, z čoho zaplatí predpísané odvody). A tak sa objavujú aj ďalšie argumenty. Napríklad, že základný príjem sa stane nevyhnutnosťou v ekonomike, kde čoraz viac pracovných miest nahrádza robotizácia. Alebo, že pomáha odmeňovať prácu, ktorá nie je na trhu zaplatená. Napríklad starostlivosť o domácnosť. Lenže tento argument sa dá aj otočiť: Ak štát povie, že bude rodinných príslušníkov platiť trebárs za domáce práce, nezničí to prirodzenú vzájomnú nezištnosť v rodinách? A čo s ľuďmi, ktorí sú naozaj odkázaní na pomoc druhých a dnešný sociálny systém im preto priznáva vyššiu sumu, než by bola prípadná výška základného príjmu? Vlastne je to filozofická otázka: Mal by sociálny systém byť čo najadresnejší a pomáhať len tým, ktorí to potrebujú, navyše vo forme, ktorú potrebujú, aj za cenu vysokých administratívnych nákladov? Alebo má byť sociálny systém jednoduchý, nenáročný na správu, pokiaľ možno slepý k individuálnym okolnostiam a všeobecne aplikovaný na všetkých? Napriek výsledku švajčiarskeho referenda je veľmi dobre možné, že sa systém, podobný základnému príjmu s modifikáciami, niekde presadí.

Budúci rok sa na lokálny experiment so základným príjmom chystá Fínsko či Holandsko. Fanúšikov má tento koncept nielen naľavo, ale aj napravo, medzi trhovými liberálmi. Napríklad Milton Friedman v 60. rokoch spopularizoval myšlienku takzvanej negatívnej dane z príjmov. Ľudia by mali všeobecný nárok na určitú sumu, ktorá by postupne s rastúcim príjmom klesala až k nule. Bohatí ľudia, ktorí na štátnu pomoc nie sú odkázaní, by teda nič nedostávali - čo je aj rozdiel oproti základnému príjmu. Tento ekonomicky liberálny koncept inšpiroval aj odvodový bonus, presadzovaný stranou Sloboda a solidarita (viac rámček). Kniha Richarda Sulíka a Jozefa Mihála Odvodový bonus - Zmena paradigmy čoskoro vyjde v treťom vydaní s nanovo prerátanými výpočtami a niekoľkými zmenami... Ale späť k základnému príjmu! Ako by mohla jeho výška vyzerať v prípade zavedenia na Slovensku? Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) k tomu urobil základné prepočty:
,,Vychádzali sme zo zjednodušeného predpokladu, že základný príjem by nahradil všetky sociálne dávky od štátu vrátane dôchodkov či nemocenských dávok," hovorí analytik Martin Vlachynský. ,,Ak by sa výsledná suma rozdelila medzi všetkých obyvateľov Slovenska, bolo by to veľmi nahrubo necelých 2 000 eur ročne." Inak povedané, nepodmienený základný príjem by v slovenských podmienkach mohol predstavovať asi 166 eur mesačne. Čo už na prvé počutie znie oveľa menej príťažlivo, než švajčiarskych 2 300 eur.

Vlastný názor na základný príjem Vlachynský diferencuje podľa toho, z akého kontextu táto idea vychádza. ,,Jeden kontext je, takpovediac, marxistický," hovorí ekonóm. ,,Ten vychádza z myšlienky, že by sa oproti dnešku ešte navýšili verejné zdroje v podobe ďalších daní, ktoré by sa vynakladali na základný príjem. S tým by ruka v ruke kráčali všetky nevýhody veľkého štátu." Inak povedané, zvýšené dane by retardačne vplývali na hospodársku aktivitu firiem i jednotlivcov. ,,No na vec sa dá pozerať aj z perspektívy, ktorá je blízka trhovým ekonómom," dodáva Vlachynský. ,,Nazvime ju ,manažérska´." Tento pohľad, ktorý nebol cudzí ani nestorom klasického liberalizmu ako Friedrich Hayek či Milton Friedman, zdôrazňuje možnosti administratívnych úspor v prípade redukcie sociálneho systému na jedinú dávku. ,,Lenže ak by sa aj na začiatku systém dal nastaviť tak, že by sa administratíva odbúrala a všetci by dostávali rovnako, časom by sa ozvali rôzne záujmové skupiny," vysvetľuje ekonóm možný háčik. ,,Objavili by sa mimoriadne požiadavky dotovať viac starých, mladých či všelikoho iného. A opäť by sme skončili pri veľmi košatom diferencovanom sociálnom systéme.Akurát by spoločnosť bola predchnutá myšlienkou, že každý má na nejakú dávku od štátu nárok a nijaký politik by si už nedovolil vrátiť systém späť."

.práca zmyslom života Ani nezávislý poslanec Miroslav Beblavý nie je fanúšikom základného príjmu. ,,Zdá sa mi to ako myšlienka, ktorá hľadá dôvody, než aby tu problémy hľadali myšlienku." Prvý nedostatok podľa neho spočíva v tom, že akýkoľvek zmysluplný základný príjem by stál omnoho viac ako dnešný sociálny systém: ,,Oproti dnešku by sme museli viac platiť na daniach, aby štát nejakú plošnú sumu vyplácal aj bohatým ľuďom, ktorí to vôbec nepotrebujú. Adresný systém, aký máme dnes, sa mi napriek všetkému zdá efektívnejší." Druhý problém základného príjmu spočíva v oslabení motivácie pracovať. ,,Slovensko už dnes za vyspelými krajinami zaostáva v miere zamestnanosti," vysvetľuje poslanec. ,,Sú to práve pracujúci ľudia, ktorí živia všetkých ostatných. Dávať im signál, že pracovať vlastne netreba, nie je v záujme tejto krajiny. Zvlášť, ak práca je popri rodine rozhodujúcim psychologickým faktorom, ktorý dáva životu človeka zmysel." Keby po marcových voľbách vznikla stredopravá vláda pod vedením SaS, Miroslav Beblavý by sa zrejme dostal do konfliktu s Richardom Sulíkom pre odvodový bonus. Nezávislý poslanec, ktorý opustil Sieť, túto reformu totiž nepovažuje za rozumnú. Myslí si, že Sulík podceňuje jej náklady a preceňuje prínosy. Skôr podľa neho treba dolaďovať súčasný sociálny systém: ,,V Sieti som presadil takzvané rodičovské konto, ktoré by spojilo šesť dávok do jednej. Rodičia malých detí by si mohli určovať tempo čerpania balíka peňazí, ktoré sú na rodinnú politiku k dispozícii. To bola schodná cesta."

No Beblavý pripomína, že v istom zmysle každá krajina nejaký základný príjem má v podobe dna, pod ktoré štát občana nenechá padnúť. Je ním dávka v hmotnej núdzi, ktorá u nás predstavuje necelých 62 eur mesačne. ,,Vždy je len otázkou, koľko to má byť a na čo to bude zákonodarca viazať." Beblavý neberie ani argument zástancov základného príjmu spomedzi technologických pesimistov. Tí varujú, že čoraz dokonalejšie stroje a rozvoj umelej inteligencie urobia ľudskú prácu nadbytočnou a nezamestnaní ľudia predsa nejaký príjem budú potrebovať. ,,V minulosti rozvoj strojovej výroby síce niektoré pracovné miesta urobil nadbytočnými, no iné vďaka tomu vznikli," uzatvára poslanec. ,,A okrem toho, dnes práve najvyspelejšie krajiny, ktoré by s automatizáciou mali byť najďalej, majú často najvyššiu mieru zamestnanosti. Nedá sa vylúčiť, že raz v ďalekej budúcnosti sa to zmení, ale nie je to otázka najbližších rokov."

Lukáš Krivošík
.týždeň, 13.6.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards