INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Európska komisia minulý rok v júli predložila návrh smernice, ktorej cieľom je reformovať zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny. Tento návrh je súčasťou snahy Európskej únie (EÚ) o zníženie emisií a znečistenia ovzdušia.

Podpora rodín je najobľúbenejšou témou politikov. Pravidelne dominuje nielen volebným programom, ale aj „reformným snahám“ politikov. Podpora materstva/rodičovstva je téma, ktorá je zaručene víťazná. Proti zvýšenej podpore rodiny sa ani opozičný politik neodváži argumentovať. Akýkoľvek návrh má takmer zaručenú istotu, že prejde, lebo rodina je nedotknuteľná. Rodina, to je predsa budúcnosť štátu.

V období od 26.3. 2021 do 31.3. 2021 realizovala podľa zadania INESS agentúra MNFORCE reprezentatívny prieskum. Jeho cieľom bolo zistiť, ako Slováci rozumejú vlastnej výplatnej páske a tomu, akou sumou prispievajú na služby štátu zo svojej mzdy.

V súťaži o najnesmrteľnejšiu ekonomickú tému slovenskej politiky by téma obmedzovania neštátnych zdravotných poisťovní obsadila popredné priečky. Nič na tom nemenia ani zmeny vlády, a tak v lete 2021 máme na stole opäť zásadný návrh na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní.

Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stál každoročný jesenný folklór. Minimálna mzda je však zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou nezamýšľané dôsledky. Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.

V roku 2021 sa opäť rozhorela debata na tému daňového zaťaženia živnostníkov. Publikácia INESS na tému: Živnostník vs zamestnanec rozoberá ekonomické rozdiely medzi činnosťou zamestnanca a živnostníka.

Next Generation EU, ľudovo známy ako „balík obnovy“ je 750-miliardový program Európskej únie, pripravený v súvislosti s pandémiou.

Keď sa na Slovensku hovorí alebo píše o mzde, myslí sa tým tzv. „hrubá mzda“. Z ekonomického hľadiska však ide o účtovnícku fikciu. Predstavuje arbitrárne stanovený bod medzi dvoma kľúčovými parametrami: čistou mzdou a nákladmi práce. Ten prvý zaujíma zamestnancov a ten druhý zamestnávateľov. Rozdiel medzi nimi je zaujímavý pre štát – pretože práve ten hovorí o objeme daní a odvodov.