...o fajčení a rozdielnom vplyve ceny a statusu na zdravotný stav

Text bol zverejnený v diskusii pod článkom Prečo by sme mali znížiť dane z alkoholu a fajčenia a prečo nemôžeme zverejnenom na stránke Inštitútu Adama Smitha.  Autorom je Keith Hudson.

V 19. storočí väčšina závislých na nikotíne (ako ja) fajčila tabak alebo fajku, oboje relatívne neškodné formy závislosti (ja som fajčil tabak). V neskorších rokoch tohto storočia, keď prišli cigarety, boli prijaté najskôr vyššou vrstvou, pretože boli drahé a teda mali dobrý status a taktiež preto, že sa s nimi dálo mávať vo vzduchu oveľa elegantnejšie, ako sa dalo s fajkami, nespomínajúc neohrabané kýchanie fajčiarov (platí len pre začiatočníkov).

Severská záhada

Nasledujúci text popisuje škandinávske skúsenosti s odstraňovaním hlavne platových a zamestnaneckých rozdielov medzi mužmi a ženami. Na konkrétnom príklade ukazuje, že „medzi poskytovaním rovnosti príležitostí a zabezpečovaním rovnosti výsledkov nie je jednoduché spojenie“. Čitateľa by sme chceli upozorniť na jednu zaujímavosť. Nezávislý ekonomický týždenník v závere vyjadruje názor a poskytuje návrhy, čo by sa malo urobiť, aby bola rovnosť vyššia. Napríklad, že zamestnávatelia by nemali brať ohľad na to, či niekoho kariéra postupuje plynule, alebo obsahuje dlhšie prestávky. Na rozdiel od požiadavky flexibilnejšieho času pre mužov, aby mohli voziť deti zo školy, to už je návrh, ktorý zasahuje do podnikateľskej stratégie. Kvalita náboru pracovníkov je jedným zo zdrojov úspechu/neúspechu každej firmy. Zasahovanie do tohto procesu môže viesť k zhoršeniu výkonnosti firiem. A to by si neprial asi ani tento ekonomický týždenník. (Radovan Ďurana)

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.

A kto by staval cesty?

Je obľúbená otázka skeptikov rozširovania súkromnej iniciatívny aj do oblastí, ktoré dneska spravuje verejný sektor. Medzimestské a diaľkové cesty však už v zásade nie sú problém. Dnešné technológie umožňujú bezproblémový spôsob vylúčenia neplatičov a zo stavania diaľnice sa tým pádom stáva regulárny biznis. Navyše aj v minulosti stavali súkromné spoločnosti tisíce kilometrov diaľkových ciest (Klien, 1990 a Block, 2009). Horšie to je však s cestami priamo v meste. A ešte horšie s chodníkmi v centre veľkomiest. Problémom je starý strašiak ekonómov – kolektívny statok. Ak je z nejakého (technického/ekonomického) dôvodu nemožné vylúčiť spotrebiteľa z užívania statku, ten nebude mať priamu motiváciu naň prispieť a tým pádom nebude mať potenciálny producent motiváciu (a hlavne zdroje) poskytovať tento statok.

Ako laissez-faire spravilo Švédsko bohatým (pokračovanie)

Pokračovanie 1.časti.

Výsledok 

Keď Gripenstedt opustil vládu, jeho kritici ho označili za zbabelca, ktorý opúšťa bojisko práve v čase, keď ľudia začnú pociťovať deštrukčné následky jeho liberálnej politiky. Títo kritici predpovedali, že zahraničná konkurencia zdevastuje švédsky priemysel a bez vládnej regulácie biznisu nastanú obrovské problémy s kvalitou a koordináciou. Keď bolo vidiečanom umožnené otvoriť si vlastné obchody, kritici liberalizmu tvrdili, že sa tým mestá odsudzujú na krach, lebo farmári stratia dôvod chodiť do miest kupovať si veci.

Ako laissez-faire spravilo Švédsko bohatým

Na Švédsko sa často poukazuje ako na príklad toho, že socializmus môže fungovať lepšie ako trhy. Ale ako ukazuje Norberg, história Švédska ukazuje presne opačný záver. (pdf verzia tu)

Svojho času ma začali zaujímať teórie ekonomického rozvoja, k čomu ma priviedlo štúdium jednej nízkopríjmovej krajiny, ktorá bola chudobnejšia než Kongo, mala polovičnú strednú dĺžku života a dojčenskú úmrtnosť trojnásobne vyššiu ako priemerná rozvojová krajina.

Tá krajina je mojou krajinou - Švédsko pred necelými 150 rokmi.


 

Fiškálna mytológia

Asi patrím medzi stovky ďalších čitateľov, ktorým padla sánka pri čítaní textu, v ktorom autor porovnáva rizikovosť práce policajta a majiteľa obchodu s obuvou. Niežeby porovnávanie živnostníkov a zamestnancov bola nejaká nová téma. Zamestnanci štátu zodpovední za výber daní majú fascikel s názvom „tu sú rezervy“ neustále pripravený na kraji stola. Prekvapujúca je však snaha presvedčiť verejnosť, že živnostník je vlastne len zamestnanec optimalizujúci dane.

Slovensko vs. Honduras

"Sú obce alebo aj veľké mestá, kde v niektorej časti potrebujú zatraktívniť danú oblasť. Preto by tam mala byť sadzba tejto dane nižšia." Povedal to Igor Choma (Smer-SD) a hovoril o dani z ubytovania. Poznajúc slovenskú politickú reprezentáciu by sa jeden mohol obávať centrálne nariadených sadzieb dane pre jednotlivé obce a ich katastrálne územia. Našťastie, nestalo sa tak. Rozhodovanie ponechali na lokálnej úrovni, kam prirodzene patrí; v mestách a obciach.

Úlohy pre novú komisiu

Ušetriť 252 mld. eur, naštartovať rast, a prepojiť EÚ s voličmi.

Pred pár dňami bol predstavený návrh obsadenia novej Európskej komisie. Veľa priestoru bolo venované tomu, kto obsadil ktoré posty, ale málo sa písalo o tom, čo by komisia mohla dosiahnuť. Nezávislá organizácia Open Europe zhrnula základné ciele, o ktoré by sa komisia mala usilovať, a ktoré by priniesli významné úspory aj slovenským daňovým poplatníkom. Bez toho, aby bolo obmedzené financovanie priorít. Navrhované kroky by zoštíhlili administratívu únie, obmedziili neefektívne výdavky (napr. štrukturálne fondy, niektoré platby farmárom) a uvoľnili stále regulovaný cezhraničný trh so službami.

Ak raz budem kúzelníkom

O tento stĺpčekový priestor sa delím s dvoma viceguvernérmi centrálnych bánk.  Ján Tóth zastáva túto pozíciu v Národnej banke Slovenska a Mojmír Hampl zas v České národní bance. Nad týmto faktom sa občas pozastavím, keď píšem ďalší z rady článkov chrliacich síru na centrálne bankovníctvo. Oboch si vážim, určite patria medzi mojich obľúbenejších ekonómov. Môj rešpekt k nim ale asi z mojich textov príliš necítiť. Nie je to nič osobné, ale pri centrálnych bankách si neviem pomôcť. Brnkajú totiž hneď na viacero mojich citlivých strún naraz. Kombinujú niekoľko spoločenských neduhov. Obrovskú moc koncentrovanú na jednom mieste v rukách ľudí vybraných politikmi. Monopol a nekompromisné obmedzovanie súkromnej konkurenčnej produkcie peňazí. Centrálne plánovanie a expertné cucanie ceny úverov radou múdrejších zo vzdelaných prstov. Zhmotnenie intervenčnej predpojatosti  snahy zasahovať do niečoho, čomu z podstaty nemôžu rozumieť. V zmysle  „Veď predsa niečo musíme spraviť.“ Mohol by som pokračovať, ale predstavu už máte.

Stránky

Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards