INESS so znepokojením vníma avizovanú snahu z verejných zdrojov vykonať rozsiahly kapitálový vklad do štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Takéto rozhodnutie by bolo zásadným krokom späť pre slovenské zdravotníctvo.

Slovenská moderná história ukazuje, že musí byť zle, aby sa veci pohli. No obávam sa, že počas tejto krízy tomu tak nebude. Obrovský balík peňazí z EÚ, ktorý bude splácať celá jedna generácia Európanov, dal politikom pocit, že môžu konečne uskutočniť svoje sny. A tie sny majú väčšinou od reforiem ďaleko.

Každoročná prepoisťovacia kampaň zdravotných poisťovní je dobrou príležitosťou pripomenúť si, aký zmysel má konkurencia v zdravotnom poistení. Zo strany slovenských politikov je to asi najčastejšie spochybňovaný aspekt slovenského zdravotného systému.

V slovenskom zdravotníctve je množstvo tém na diskusiu o zlepšení. Ale žiadna nie je tak emocionálna, ako téma liekov. Neprejde týždeň, aby sa v správach neobjavil zúfalý človek, neraz malé dieťa, ktorý sa nedostal k liečbe. Čo s tým?

Na Slovensku v súčasnosti diskusia o zdravotníctve nechýba. Veľa sa diskutuje o prostriedkoch – počte nemocníc, lekárov, postelí, o peniazoch. O to menej sa však diskutuje o cieľoch – zdraví pacientov.

Cítite to tiež? Ešte včera štát otáčal každé euro. V nemocniciach opadávala omietka, v regiónoch padali mosty, a na univerzitách padali nadávky, keď im pre nedostatok peňazí vypli prístup k predplatnému vedeckých časopisov. A dnes – zrazu od radosti nevieme, kam s tými záchrannými koronamiliardami. Vyzerá to, že konečne sa podarí splniť proletárske „každému podľa jeho potrieb...“

Vláda oslavuje. Súdny spor, ktorý načal už druhé desaťročie svojej existencie, je konečne na konci. Nepriateľ bol porazený a uznal svoju porážku. Ministerstvo malo pravdu – ani 16 rokov od reformy nedokázalo jeho vedenie pre poistencov vytvoriť konkurenčné prostredie so všetkými jeho výhodami. A ja ako poistenec rozmýšľam, čo teda vlastne mám oslavovať.

Zdravotníctvo býva v ekonómii často uvádzané ako učebnicový príklad nemožnosti dosiahnuť optimálne trhové prostredie. Doktrína trhového zlyhania je následne ospravedlnením pre centrálne plánovanie a rozsiahle regulácie v sektore.

Rozpadávajúce sa nemocnice, blúdiaci pacienti, neustále dofinancovávanie, dostupnosť mnohých špecialistov len na papieri...

Akoby všetky tieto problémy slovenského zdravotníctva bledli do priesvitna v porovnaní s najväčším problémom, priam gigantom – konkurujúcimi si zdravotnými poisťovňami. Aspoň tak to vyzerá posledných 15 rokov, keď boj proti súkromným poisťovniam zabral nemalú časť politickej diskusie o slovenskom zdravotníctve. A zdá sa, že nová vláda mieni v tejto „plodnej“ činnosti pokračovať.

Od volieb ubehli tri mesiace a za tú dobu pribudlo nezamestnaných. Nie, nehovorím o koronakríze, to ešte len príde. Hovorím o tradičnej povolebnej Veľkej výmene.