V roku 2020 prešlo slovenské školstvo takou digitalizáciu, že by na to nestačili ani tri programové obdobia čerpania eurofondov. Viac ako pol milióna žiakov sa z týždňa na týždeň malo začať učiť cez internet. A nedopadlo to najlepšie.

Keby ste sa pred novembrom 1989 niekoho spýtali, aký by mal byť plat predavačky v obchode, každý by mal na to názor, nikto by však v skutočnosti nevedel určiť, aká je jeho adekvátna hodnota. Ani samotní súdruhovia. Tí len navrhli nejakú sumu v tabuľkách, inšpirovaní plus-mínus minulosťou a situáciou v okolitých krajinách. Dnes takáto otázka na plat predavačky nedáva zmysel. Ten je taký, aký vygenerujú slepé sily ponuky a dopytu na miestnom trhu práce. V niektorých profesiách sa však toho od 1989 roku veľa nezmenilo a medzi ne patrí aj učiteľstvo.

Slovenské školstvo má množstvo problémov, no nízke plošné mzdy učiteľov medzi ne nepatria. Tí čo tvrdia opak, sa odvolávajú na jedno medzinárodné porovnanie: podiel miezd učiteľov na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Aj vo vládnom reformnom dokumente sa píše, že tento podiel dosahuje v EÚ v prieme 88 %, pričom v SR je to len niečo nad 70 %. A tento rozdiel je označený za jeden z hlavných dôvodov, prečo u nás treba plošne zvýšiť mzdy učiteľov.

Súčasné nastavenie odmeňovania motivuje len k vyčkávacej taktike zbierania odpracovaných rokov.

Toto má byť typ školstva, kde sa nepreberajú už len všeobecné vedomosti ako na základnej škole, ale praktické zručnosti využiteľné v zamestnaní.

Ministerstvo školstva plánuje použiť peniaze z Fondu obnovy aj na financovanie „masívnej“ výstavby nových škôlok a škôl, prípadne ich obnovy. Na Slovensku je rozšírené povedomie o nedostatku miest pre malé deti. Toto povedomie má v štatistickom vyjadrení hodnotu okolo 12 tis. miest, po ktorých je dopyt zo strany rodičov, ale ponuka škôlok je nedostatočná. Dočasne. Už sú totižto rozbehnuté projekty z eurofondov vo výške 90 mil. eur, z ktorých sa má vybudovať kapacita pre 11 tisíc detí. A existuje potenciál pre ďalších 5 tisíc.

Netreba znova opakovať, že Slovenské školstvo na tom nie je najlepšie. Ale existujú aj svetlé výnimky. Ostrovy pozitívnej deviácie, ktoré vytvárajú aktívni a inovatívni učitelia a riaditelia. Táto dobrá správa má však dva háčiky. Po prvé, títo aktívni jedinci nemajú na ružiach ustlané a súčasné školstvo ich nepodporuje, skôr naopak, často im kladie polená pod kolená, čo časom vedie k ich rezignácii. Po druhé, týchto aktívnych jedincov je len menšina a zvyšok školstva si „ide svoje“.

Či sa nám to páči, alebo nie, jednou z hlavných funkcií základného školstva ja babysitting. Starostlivosť o detí počas dňa, keď sú rodičia v práci. Ak sú deti doma, časť rodičov nemôže ísť do práce. Na Slovensku máme viac ako 400 tisíc detí na základných školách. To znamená, že máme prinajmenšom desiatky tisíc domácnosti, kde jeden z rodičov nemôže ísť do práce a zvyšovať HDP. Inými slovami tvoriť hodnoty, z ktorých následne platíme učiteľov, lekárov a sestričky. Znova to nie je otázka zachraňovania nejakej abstraktnej „ekonomiky“, ale veľmi reálna otázka toho, koľko ľudí bude trieť biedu a či bude dosť daní na vyplatenie dôchodkov.

V programovom vyhlásení vlády za školstvo sa nachádza množstvo dobrých opatrení a ešte viac dobre mienených cieľov. Medzi tie prvé patrí optimalizácia siete škôl, otvorenie trhu s učebnicami, zjednotenie a zrovnoprávnenie financovania, zoštíhlenie úradov, či zjednodušenie zakladania materských škôl.

V auguste roku 2005 zasiahol pobrežie USA hurikán Katarína a doslova zmietol zo sveta mesto New Orleans. Okrem obydlí, prevádzok a továrni zničil aj miestne školy. Ako vyzeralo školstvo v New Orleans pred hurikánom Katarína? Ako po prírodnej katastrofe. Len ju nespôsobil prírodný živel, ale ľudské inštitúcie.