Ako chutí pandemická moc

Ak by som mal vybrať dvoch veľkých teoretikov fungovania byrokracie, boli by to nemecký sociológ Max Weber a rakúsky ekonóm Ludwig von Mises. Nečudo, rakúsko-pruské modely byrokracie mali vyhlásenú povesť, v dobrom aj zlom.

Ako chutí pandemická moc

Weber považoval byrokratické (dnes by sme mohli napísať aj technokratické) riadenie za nevyhnutnosť pre fungovanie moderného sveta, v ktorom regulácie a profesionalita nahradili tradície a dedičnosť. Byrokracia je schopná konať na veľkom území, vlastní dáta, má monopol na expertízu a je zárukou kontinuity. Mises sa naproti tomu viac zameriaval na porovnanie fungovania byrokratického a „ziskového“ manažmentu. Kým pre ziskový manažment je kľúčové dosiahnutie cieľov v podobe spokojných zákazníkov, v byrokracii je cieľom dodržiavať formálne pravidlá a naplniť požiadavky hierarchickej pyramídy nadriadených. Hoci je Mises známy ako prísny zástanca trhových princípov, vnímal význam byrokracie v špecifických úlohách, spojených s vykonávaním rozkazov.

Obaja však pred byrokraciou aj varovali. Pre Misesa bola byrokracia neefektívna v dosahovaní „klientskych“ cieľov (teda v dosahovaní spokojnosti občanov), pre Webera predstavovala potenciálne ohrozenie demokracie a individuality jednotlivca. Tvrdil, že byrokraciu je takmer nemožné kontrolovať pre tých, ktorí nezdieľajú jej expertízu. Byrokracia ich vie vždy vymanévrovať. Vymyslel pre to dokonca termín „železná klietka“, ktorá zaviera jednotlivcov do byrokratických pravidiel racionálnosti a efektívnosti. Byrokracia koncentruje moc do rúk úzkej skupiny ľudí, ktorí majú následne plnú kontrolu nad (ne)kvalitou života svojich „poddaných“. Jediný spôsob účinnej opozície voči moci byrokracie videl Weber v organizácii jednotlivcov do podobných konkurenčných štruktúr. Zároveň upozorňoval, že byrokratická moc má tendenciu sa udržiavať a expandovať, nie dobrovoľne sa zmenšovať.

Ako by si starý Max užil dnešnú dobu! Napriek tomu, že nám pomerne rýchlo pribúda počet zaočkovaných aj premorených občanov, nevidíme žiadnu cestu k uvoľňovaniu oprát. Naopak, stále prichádzajú nové dôvody, prečo to nejde. Dokonca sme už v stave, kedy epidemiológovia tvrdia, že niečo nie je „férové“, alebo „morálne“ a preto to nemožno povoliť. Hlavný hygienik Mikas „nevylučuje, že by takáto otázka v lete nemohla nastať.“ Nuž, pre byrokratov vždy platilo české „co se vleče, neuteče.“

Musím im pripomenúť, že základný stav človeka v liberálnej demokracii je sloboda. Na porušenie tejto slobody musí byť vážny dôvod (napríklad šírenie nebezpečnej choroby). Pokiaľ tento dôvod pominul, nemorálne je túto slobodu odopierať, nie naopak. Na toto tvrdenie mám ako absolvent morálnej vedy na rozdiel od epidemiológov aspoň oštempľovaný papier, tak dôležitý vo svete byrokracie.

Najtragickejšie na tejto diskusii je, že sa ani nebavíme o štýle „niečo za niečo“. Menej slobody za viac ušetrených životov. Pretože zapracovali nielen Weberove, ale aj Misesove teórie a byrokracia sa ukázala ako extrémne neefektívna v dosahovaní spokojnosti zákazníkov – v tomto prípade v podobe prežitia občanov. Aj sme si zničili celú vrstvu drobných podnikateľov, kultúru a turizmus a zobrali generácii (nielen) mladých ľudí už viac ako rok života, aj máme obrovské množstvo mŕtvych. Veľká väčšina vykonaných opatrení bola signalizačná, nie funkčná. Politik na vrchole hierarchie moci potreboval opatrenia, ktoré vie pár vetami napísať na papier, ukázať v televízii a nasadiť na ne policajtov. Funkčné opatrenia si vyžadujú manažérske schopnosti, tím schopných ľudí, rozhodnosť, sebareflexiu a na konci dňa sa aj tak veľmi zle predávajú voličom. Takže máme policajtov, ktorí postávajú na hraniciach okresov, hodiny pre dôchodcov a rúška v exteriéri, zákaz predaja hračiek v supermarketoch (!!), ale nemáme rýchle a cielené očkovanie, kontrolovanú karanténu, prácu s dátami, či systematickú prednemocničnú prácu s nakazenými. Pretože to sa nedá vybaviť jednou tlačovkou.

V budúcnosti bude tendencia hodiť toto všetko na Matoviča. Ale bola to podriadená byrokracia, ktorá  jeho konaniam dodávala neustály punc legitimity a slová napĺňala skutkami.

Denník N, 9.4.2021

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards