Z volebných programov mi bolo jasné, že ani „nových“ politikov neprestane mátať vízia úplného monopolu štátnej zdravotnej poisťovne. Ale dúfal som, že v súčasnej situácii to pre nich nebude priorita a budú riešiť užitočnejšie veci. Nanešťastie, mýlil som sa – pustili sa do toho zhurta.

Bolo by odvážne očakávať, že reformný dokument z dielne vlády bude revolučné dielo, ktoré prinesie prekvapivé a odvážne reformy. Na to nebol čas, priestor a asi moc ani ľudia, keďže minister do rezortu nenastúpil s koncepciou reformy a hlavná analytická jednotka sa pred časom prakticky rozpadla. No výsledok je aj pri realistických očakávaniach nemastný, neslaný.

V polovici októbra sa v Bruseli rozhoduje, o koľko sa znížia emisie do roku 2030 oproti roku 1990. V súťaži o najväčšieho milovníka planéty nechce byť nikto pozadu. A tak keď šéfkomisárka von der Leyen navrhla 55% redukciu miesto pôvodnej 40%, europarlament sa nedal zahanbiť a navrhol rovno 60% zníženie.

Oblasť odpadového hospodárstva a s ním spojené regulácie sú pre masovú verejnosť zaujímavé asi ako škótska hokejová liga. Pred domom sa im zjavuje auto, ktoré obsah pestrofarebných kontajnerov odváža niekam výmenou za šek, ktorého sumu si len matne pamätáme.

Súčasné nastavenie odmeňovania motivuje len k vyčkávacej taktike zbierania odpracovaných rokov.