Taliban vs. zisk vo vzdelávaní

Nechať cestovať pätnásťročné dievča autobusom domov zo školy je pre nás bežná vec. Nie je to tak všade. A nebolo to tak ani pre Malálu Júsufzajovú z Pakistanu v roku 2012.
 

Taliban vs. zisk vo vzdelávaní

Jej krajinou sa v tom období preháňali hordy teroristov z Talibanu a hlásali, že vzdelávanie dievčat sa protiví ich bohu. A na šírenie tejto viery neváhali použiť strelné zbrane. Jednou takou postrelili pätnásťročnú Malálu, keď sa vracala zo školy. Tento príbeh sa nakoniec skončil dobre. Podarilo sa jej prežiť a ešte zintenzívnila svoj boj za právo dievčat na vzdelanie. V roku 2014 korunovalo túto jej snahu získanie Nobelovej ceny za mier.[1]

Tento príbeh je však okrem šťastného konca pre Malálu zaujímavý aj niečím iným. Škola, z ktorej sa vracala totižto nebola obyčajná základná škola, na ktoré sme zvyknutí u nás v rozvinutom svete. Bola to súkromná škola, založená podnikateľom, fungujúca v konkurencii iných súkromných škôl a účtujúca si poplatky za svoje služby. Vzdelanie pre Malálu a množstvo jej súputničiek v Pakistane zabezpečoval a stále zabezpečuje voľný trh.  

Teraz sa určite zježili chlpy nejednému progresívne doľava zmýšľajúcemu človeku. Ale aj pre bežného človeka to znie ako niečo nepredstaviteľné. Pre ľudí z Pakistanu ide však o úplne bežnú vec. Ako je to možné? Kombinácia dvoch vecí: po prvé zlyhávajúci štát a nefungujúce verejné školy, po druhé: dôležitosť vzdelania pre vymanenie sa z chudoby.

Samotná Malála vo svojej autobiografii popisuje ako učitelia na verejných školách často nechodili do práce, a keď prišli, tak na deti kašlali. Nebolo nezvyčajné, že sa učitelia dohodli, že do práce budú chodiť na striedačku. Ten, na koho v daný deň padol čierny Peter a musel ísť do práce, následne deti len držal nakrátko dlhou palicou.[2]

Vzdelávanie však bolo kľúčové, ak sa chcel mladý človek dostať z absolútnej chudoby. Napríklad údolie Svát, v ktorom Malála žila, bolo turistickou destináciou a kvôli prírodným krásam ho prezývali „pakistánske Švajčiarsko“.[3] Preto ovládanie anglického jazyka tu znamenalo lístok k lepšiemu životu. Rodičia detí si to uvedomovali a robili všetko preto, aby svoje dieťa dostali zo zlej verejnej školy a našli mu súkromnú.

Otec Malály išiel ešte o krok ďalej a takúto školu aj sám založil. Keď o ňom média v spojení s jeho dcérou písali, označovali ho za „riaditeľa“ alebo „vedúceho školy“. V skutočnosti to však bol podnikateľ, ktorý založil školu zo svojich úspor a zamestnával učiteľov, na ktorých výplaty mal peniaze z poplatkov vybraných od rodičov detí. Konkrétne mesiac na jeho škole stál 2,5 USD mesačne.

Verejný sektor v Pakistane nielenže nefungoval, ale ešte hádzal vidly do fungujúcich vecí. Napríklad otec Malály sa stretol s tým, že úradníci od neho chceli úplatok, aby jeho školu oficiálne zaregistrovali. Išlo o štvrtinu sumy, ktorú investoval do jej založenia. On odmietol a povzbudzoval aj ostatných podnikateľov s vlastnými školami, aby tiež neplatili: „Prevádzkovať školu nie je zločin, veď nevediete nevestinec, ale vzdelávate deti.“ Ťažko hľadať krajší príklad pokroku bez povolenia.

Tento článok je o jednom dievčati z Pakistanu, ale súkromné nízko-nákladové školy sú fenoménom celého rozvojového sveta od Indie, cez Čínu až po africké krajiny. Existuje už celý rozsiahly výskum, ktorý sa im venuje a jeho záverom je, že tieto školy sú široko rozšírené aj v tých najchudobnejších kútoch sveta, v mestských slumoch vzdelávajú zvyčajne viac ako 2/3 detí, v rurálnych 1/3. Vďaka nízkym poplatkom si ich môžu dovoliť aj tie najchudobnejšie rodiny. Ich kvalita vzdelávania významne prevyšuje verejné školy a túto kvalitu dokážu prinášať s nižšími nákladmi. Taktiež tieto školy hrajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivého prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá a iné diskriminované skupiny obyvateľov. A najdôležitejšie – ide o udržateľný spôsob vzdelávania, na rozdiel od rôznych grantov medzinárodnej pomoci, pri ktorých je vzdelávanie závislé od externého zdroja financovania. A ak to vyschne, skončí aj celý projekt.[4]

Aké je poučenie tohto príbehu pre nás v rozvinutom svete? Podnikatelia, konkurencia, zisk a dokonca aj ceny vo vzdelávaní by nemali byť tabu. Naopak potrebujeme ich čím viac. Teda potrebujeme otvoriť systém paralelným riešeniam k verejným školám a nechať väčší pre súkromnú iniciatívu. To sa dá napríklad pomocou zavedenia kategórie „autonómnych škôl“, ktoré nebudú musieť spĺňať všetky možné regulácie, alebo zavedením kompletne paralelného systému vzdelávania cez Eduvolúciu. No a v neposlednom rade by určite pomohlo, aj dať právo rodičom hlasovať pri výbere školy ich peniazmi napr. cez vzdelávacie poukážky.

SME, 27.12.2021

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards