Slováci si v ekonómii veria, dáta hovoria opak

Nebezpečný mix neznalosti so silným sebavedomím nás môže v budúcnosti vyjsť draho.

Slováci si v ekonómii veria, dáta hovoria opak

Hodnotenie finančnej gramotnosti Slovákov a Sloveniek je dlhodobo nízke. V roku 2014 sme v štúdii Standard & Poor’s – Financial Literacy around the World dosiahli podpriemerný výsledok voči krajinám Európskej únie. Skóre Slovenska bolo 48 percent, priemer krajín Európskej únie 52.

Ak sa pozrieme na index finančnej gramotnosti z roku 2017, výsledok bol o niečo lepší. Slováci v tom čase priemerne poznali svoje osobné financie na 56 percent. Tento prieskum napríklad zistil, že viac ako polovica opýtaných si medzi dvomi ponukami nevyberie najvýhodnejší termínovaný vklad, až 84 percent si medzi dvomi ponukami nevyberie najvýhodnejší úver a len 19 percent opýtaných rozumie pojmu RPMN (ročná percentuálna miera nákladov úveru). Napriek tomu prieskum z roku 2018 ukázal, že Slováci si v ekonomických otázkach veria. Až 80 percent opýtaných o sebe tvrdilo, že sú finančne gramotní. Nebezpečný mix neznalosti so silným sebavedomím nás však môže v budúcnosti vyjsť draho.

 

Ako je na tom mladá generácia? 

V rámci Programu medzinárodného hodnotenia žiakov (PISA) sa študenti zúčastnili merania funkčnej gramotnosti, ktorého súčasťou bolo aj zisťovanie finančnej gramotnosti. V PISA 2015 skóre žiakov zaradilo Slovensko pod priemer zúčastnených krajín OECD. Ak porovnáme skóre z roku 2012, tak v roku 2015 sme zaznamenali pokles výkonu o 25 bodov. Asi 35 percent našich žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií. PISA 2018 ukázalo aj výrazný podiel slovenských žiakov v skupine s najnižšou úrovňou vedomostí.

INESS už tri roky organizuje Ekonomickú olympiádu, ktorej sa každoročne zúčastní vyše štyritisíc študentov stredných škôl. Do posledného školského kola súťaže sa ich zapojilo 6500. Odpovedali na 25 náhodne vygenerovaných otázok z rôznych ekonomických oblastí. Aj pomocou dát z Ekonomickej olympiády sa vieme bližšie pozrieť na problematiku finančnej gramotnosti.

Všeobecne najúspešnejšia otázka, na ktorú vedelo správne odpovedať 88 percent opýtaných, bola zameraná na teoretické vedomosti slovenských stredoškolákov. Je známe, že memorovanie faktov a poučiek je na slovenských školách základným nástrojom overenia vedomostí študentov. S určením správnej odpovede, že ekonómia je veda, ktorá skúma príčiny zmeny cien na trhu, teda nebol výrazný problém. Naopak, podmienenie analytického a kritického myslenia a využitie teoretických znalostí v praxi je slabšou stránkou vzdelávania, čo sa ukázalo aj v testovaní.

Slováci všeobecne pristupujú k investičným príležitostiam opatrne. Strach z rizika straty peňažných prostriedkov je silnejší ako bezpečné sporenie do prasiatka. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne (2020) je iba 13 percent Slovákov ochotných podstúpiť investičné riziko. Tretina ľudí uviedla, že hlavným dôvodom sú vysoké náklady na bývanie a energie, ktoré im neumožňujú mesačne si odkladať väčšie sumy peňazí a zároveň ešte investovať. Nevieme, akú rolu u dospelých zohráva vzdelanie a finančná gramotnosť, no zistili sme, že u stredoškolákov môžu byť vedomosti vplyvným faktorom. Najslabšou stránkou testovania Ekonomickej olympiády bola otázka z oblasti investovania, iba 7,5 percenta študentiek a študentov odpovedalo správne na nasledujúcu otázku:

Ján má na účte 10 000 € a každý rok mu banka pripíše 4 %. Jeho kamarátka Lucka má skvelý nápad otvoriť kaderníctvo, pričom dnešné obstarávacie náklady naň sú práve 10 000 €, každý rok očakáva čistý zisk 300 €. Je toto výhodná investícia, ak predpokladáme, že sa ju podarí s daným ziskom prevádzkovať nekonečne dlho?

Odpoveď: Nie, pretože čistá súčasná hodnota tejto investície je -2 500 €.
 

Priemerná úspešnosť testovaných študentiek a študentov bola 43 percent. Priemerne najúspešnejšia časť olympiády, teda metodológia a predmet ekonómie, základné pojmy, mala úspešnosť 75 percent, naopak, najmenej úspešná bola oblasť trhové zlyhanie, teória hier, teória verejnej voľby s priemernou úspešnosťou 30 percent. Úspešnosť jednotlivých oblastí si môžete pozrieť v grafoch nižšie.

Posvietili sme si na oblasť, v ktorej mali stredoškoláci najväčšie rezervy. Študentov sme sa pýtali, ako nazývajú ekonómovia situáciu, keď továreň znečisťuje ovzdušie, a o aký statok ide pri budovaní protiraketového dáždnika. Dnes sa vo svete pomerne často debatuje o zavedení uhlíkovej dane, preto patria pojmy ako externalita či verejné statky do povinnej slovnej zásoby každého mladého človeka.

Pán Zlý je továrnikom a každý rok vypustí tony splodín do ovzdušia bez toho, aby za to kompenzoval miestnych obyvateľov. Ako nazývajú ekonómovia túto situáciu?

Odpoveď: Negatívnou externalitou.

Pán Novák má veľký strach z raketového útoku susednej krajiny a snaží sa presvedčiť ostatných obyvateľov, aby tiež prispeli na jeho plán vybudovať protiraketový dáždnik. Podarí sa ho nakoniec postaviť a financovať, ale po niekoľkých rokoch sa nájde veľa ľudí, ktorí odmietajú financovať jeho bežnú prevádzku. Podľa ekonómie ide o typický..

Odpoveď: ..verejný statok, ktorý sa vyznačuje nerivalitou v spotrebe.
 

Zaujímavé výsledky sme zaznamenali v oblasti HDP a jeho zložky, meranie. Hrubý domáci produkt je jeden z najčastejšie spomínaných ekonomických ukazovateľov, preto je dôležité mu rozumieť. Nestačí iba poznať číselné vyjadrenie HDP krajiny, ale treba rozumieť, ako sa tvorí a aké položky doň patria. Testovanie nám ukázalo, že väčšia polovica opýtaných vie určiť, čo vyjadruje HDP. Lenže ak sme zadali slovnú úlohu, kde išlo o výpočet hrubého domáceho produktu, správne odpovedalo iba 15 percent stredoškolákov.

Mlynár Peter Máchal nakupuje od pána kniežaťa pšenicu za 200 zlatých, svojej macoche dáva mzdu 100 zlatých za prácu v mlyne a múku predáva na trhu za 460 zlatých.

Viete, aký je príspevok firmy k HDP tohto kniežatstva?

Hľadanie odpovede tentoraz necháme na mozgové bunky a šikovnosť čitateľa. Vedieť si vypočítať splátku hypotéky je len prvým krokom k ekonomickej gramotnosti. Ak hypotéku nemáte, možno vás zaujíma, čo vplýva na rast miezd v ekonomike. Alebo ako môže jeden zákon zmeniť aj váš rodinný rozpočet. V tomto ohľade platí – radšej viac vedomostí ako sebavedomia.

 

Článok uverejnil Denník E.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards