Ako v Číne kapitalizmus vyrástol

Hovoriť niečo všeobecne o Číne je nebezpečné. Je to ako hovoriť niečo všeobecne o Európe, kde vedľa seba žijú Nemci a Taliani, alebo kde fungujú inštitúcie Veľkej Británie a Bulharska.

Ako v Číne kapitalizmus vyrástol

Ťažko sa hľadá prienik. Aj napriek tomu sa nositeľ nobelovej ceny Ronald Coase o takéto niečo pokúsil. Pokúsil sa rekonštruovať príbeh toho, ako sa Čína stala kapitalistickou.

Príbeh kapitalizmu v Číne sa začína na konci 70. rokov, keď odišiel zo scény poloblázon Mao Ce-tung. Vrcholní predstavitelia Číny, byrokrati a manažéri vtedy začali nadväzovať prvé kontakty s vonkajším svetom.

Osobne navštívili napríklad aj Československo, kde sa stretli s ekonómom Otom Šikom. Nevyhli sa však ani západu, kde videli najmodernejšie fabriky a vysokú životnú úroveň širokých más. Výsledkom bolo postupné otváranie sa čínskej ekonomiky západu a predovšetkým západným technológiám, podnikateľom a kapitálu.

Experiment fungoval nad očakávania

Okrem toho sa podľa Coaseho realizovalo v Číne aj niekoľko viacmenej neriadených a vtedajšou vládou nezakázaných reforiem. Na úrovni rurálnej Číny to boli malé klany a dedinky, kde sa obyvatelia tajne dohodli na privatizácii družstiev a obnovení súkromného vlastnenia pôdy.

Spísali spoločnú dohodu, že keby ich úrady odhalili a zatvorili do väzenia, ostatní členovia komunity sa postarajú o ich rodinných príslušníkov. Experiment fungoval nad očakávania a polia, kde panovala zodpovednosť za svoj osud – teda existovalo súkromné vlastníctvo – dosahovali rádovo vyššiu produkciu ako klasické družstevné polia. Vtedajšia Čínska vláda nechala tento experiment fungovať a neskôr ho oficiálne postupne legalizovala.

Na úrovni miest bola reforma spojená s návratom „Maových deti“, ktoré kedysi vysťahoval do okolitých dedín. Pre týchto navrátilcov však nebola v mestách práca, a tak začali na uliciach ponúkať rôzne služby a produkty ako malí živnostníci. Teda išlo o malých podnikateľov v socializme.

Najznámejším sa stal predajca pražených melónových semienok, ktorý začal ako malý živnostník na jednom rohu a skončil ako veľká spoločnosť s množstvom zamestnancov. Vtedajšia čínska vláda znova ani tento experiment nezrušila (aj keď napr. samotný predajca semienok skončil na určitý čas v base za svoje podnikanie) a neskôr ho oficiálne postupne legalizovala.

Zbavovali sa záťaže

Nakoniec prispeli k reforme malé skrachované podniky lokálnych vlád, ktoré sa kvôli zadlženosti začali dostávať do rúk súkromníkov. Miestne vlády sa totižto chceli zbaviť tejto záťaže vo forme nefunkčných podnikov a tak ich s radosťou prenechávali súkromným iniciatívam. Tie  následne stáli pri zrode paralelnej, liberalizovanej cenovej štruktúry.

Teda inými slovami okrem kontrolovaných cien sa v Číne objavili prvý krát aj trhové ceny, ktoré boli výsledkom ponuky a dopytu. Aj napriek tomu, že veľké štátne podniky mohli nakupovať za dotované a z centra riadené ceny, títo menší konkurenti so súkromným manažmentom začali tvoriť stále väčšiu časť ekonomiky. Čínska vláda znova túto „odchylku“ postupne oficiálne legalizovala.

Poslednou dôležitou zmenou bola možnosť experimentovať s právnym poriadkom a z neho vyplývajúcim podnikateľským prostredím. Takto vznikli špeciálne ekonomické zóny okolo Hongkongu, kde prekvital medzinárodný obchod a slobodné podnikanie.

Jednou z najznámejších a prvých bola ekonomická zóna v Šen-čene. Viac a podrobnejších informácií sa o týchto reformách môže čitateľ dočítať v spomínanej knihe držiteľa Nobelovej cena Ronalda Coaseho: Ako sa Čína stala kapitalistickou.

Aktuality.sk, 12.3.2017

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards