Kto zarába na teniskách?

Pred nejakým časom sme písali o tom, že ak chcete naozaj pomôcť rozvojovým krajinám a ľudom v nich, mali by ste kupovať trička vyrobené v sweatshopoch. Aj napriek tomu, že nízke mzdy a ťažké pracovné podmienky v týchto fabrikách sú každodenným chlebíčkom, je tento chlebíček lepší ako hladovanie. A prináša ovocie, podľa časopisu The Economist vzrástol v Číne počet domácností strednej triedy z 5 na 225 miliónov za 25 rokov.

Kto zarába na teniskách?

Nerobíme si ilúzie, že niekoľko článkov a argumentov presvedčí zarytých odporcov sweatshopov. Niekedy je ťažké priznať, že aj dobre mienená pomoc môže ešte zhoršiť situáciu. Títo ľudia spravidla chápu, že nimi požadované regulácie a administratívne zvyšovanie miezd prinesie dodatočné náklady. Požadujú však, aby tieto náklady niesli textilne korporácie na úkor svojich ziskov a marží. Je však takáto požiadavka reálna?

Keď si predstavíte značkové tenisky, ktoré sa v obchode predávajú za 100 eur, koľko si myslíte, že na nich zarobí spoločnosť Adidas? Medzi ľuďmi je vžitá predstava, že výrobné náklady na takéto tenisky sú minimálne. Z toho následne odvodzujú, že zvyšok sú zisky textilných korporácií. Opak je pravdou.

Bez zbytočného otáľania sa pozrime na to, z čoho je zložená cena 100 eurovej tenisky (prepočty sú za USA). Jej výroba vo fabrike stojí 21 eur. Následne je naložená na loď, kde jej preprava, poistenie a clo stojí 5 eur. Ďalších 8 eur ide na marketing. 13 eur predstavujú režijné náklady na manažovanie celého procesu a ostatné náklady ako napr. vývoj. 1 euro ide do verejných rozpočtov a celých 50 eur ostáva pre maloobchod a distribúciu. Ak si to zrátate, Adidas zarobí na teniskách celé 2 eurá (efektívnejšia firma Nike má „až“ 5 eur). To je jeho zisk z jedného páru tenisiek. Naozaj si niekto myslí, že keď niekto administratívne zvýši náklady na výrobu tenisiek, tak ich výrobca bez problémov absorbuje?

Obdobná analýza maloobchodu a distribúcie tenisiek poskytuje odpoveď aj na otázky týkajúce sa cenovej regulácie miezd vo vyspelých krajinách – t.j. zvyšovania minimálnej mzdy. Už vieme, že maloobchod odkupuje tenisky za polovičné ceny. Teda 50 eur. Z toho 17 eur ide na náklady spojené s prepravou a manažmentom distribúcie do maloobchodov (plus prenájom, zamestnanci atď.). 3 eurá idú do verejných rozpočtov. A 24 eur predstavujú náklady na zľavy. Maloobchodníci totižto predajú každú tenisku v priemere so zľavou 24 %. Ostáva tak zisk 6 dolárov pre sieť maloobchodov.

Čo si z tohto článku odniesť? Konkurencia tlačí zisky dole na každom stupni produkcie. Preto ak sa niekto rozhodne „pomôcť“ rozvojovému svetu reguláciami, zákazmi a cenovými obmedzeniami, nemal by naivne očakávať, že dodatočné náklady dopadnú výhradne na korporácie. V skutočnosti častejšie ublížia tým, ktorým chceli pomôcť – obyčajným ľudom žijúcim v už tak zlých podmienkach rozvojového sveta.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards