Čaká Bitcoin cesta na vrchol či voľný pád?

Svet fanúšikov kryptomien, investičných špekulantov, ale aj technologických nadšencov v napätí  očakáva víkend, a konkrétne sobotu 9. júla. Dôvod je jednoduchý. Bitcoin čaká jeden z najočakávanejších míľnikov v jeho krátkej histórii, tzv. “halving”. Je to moment, v ktorom sa vyťaží posledný blok s odmenou rovných 25 bitcoinov. Od tohto momentu sa odmena ťažiarov zníži na 12,5 bitcoinov za každý jeden blok. Slovami ekonóma, tempo emitovania meny sa zníži na polovicu.

Čaká Bitcoin cesta na vrchol či voľný pád?

Hoci sa o tomto momente vie už od vzniku meny v roku 2009, presný dátum sa nedal určiť, nakoľko nebolo jasné ako rýchlo sa k nemu sieť dopracuje. Postupné znižovanie odmeny za ťaženie blokov je súčasťou open source zdrojového kódu Bitcoinu a nastáva približne každé štyri roky. V súčasnosti sa každý deň emituje prostredníctvom “ťaženia” 3 600 bitcoinov v hodnote viac než 2,4 milióna amerických dolárov. Od soboty to bude už len 1800 bitcoinov denne. Toto tempo sa bude postupne spomaľovať až kým sa nevyťaží konečný počet bitcoinov, teda 21 miliónov, pri čom väčšina bitcoinov už cirkuluje v obehu, a zostávajúcich 5,2 milíona bitcoinov sa vyťaží do veľkej miery v priebehu nasledujúcich 15 rokov. Úplne posledný bitcoin sa do obehu dostane až niekedy okolo roku 2140.

Nad osudom Bitcoinu po sobotňajšej noci visí, podľa niektorých, veľký otáznik. Mnohí predpovedajú jeho zhodnotenie, sledujúc logiku, podľa ktorej zníženie (dennej) zásoby bitcoinov poženie jeho cenu hore. Ten menej optimistickejší prúd argumentuje faktom, že cena Bitcoinu ďalej radikálne rásť nebude, nakoľko za posledné dva mesiace cena beztak narástla už o 30 - 40%.

Ozývajú sa aj skeptickejšie názory, ktoré poukazujú na určité technické riziká spojené so znížením odmeny a zároveň slabým rastom ceny. Nakoľko, je celá sieť závislá na ťažiaroch, ktorí zdieľajú výpočtovú techniku svojich výkonných počítačov a tým držia sieť pri živote, je možné, že dôjde k oslabeniu siete ako takej, pretože sa ťaženie pre mnohých stane neprofitabilné, a teda nebudú mať motiváciu zostať súčasťou siete. Je však ťažké odhadnúť aký veľký tento efekt skutočne bude, nakoľko nie všetci ťažiari sú súčasťou siete čisto za účelom ekonomického zisku, a pre mnohých je to skôr ideologická otázka.

Každopádne, najrizikovejších bude približne prvých 1344 blokov po halvingu, teda niečo medzi 7 až 12 dňami, pretože to je presne doba, po ktorej algoritmus siete automaticky prepočítava a prispôsobuje náročnosť ťaženia. Výpadok viac než 30% hashrateu (globálny objem výpočtovej techniky, ktorý podporuje sieť) by mohol spôsobiť značné spomalenie procesu verifikácie bitcoinových transakcií. Tento proces v priemere trvá 10 minút. Pri spomínanom negatívnom vývoji by sa táto dobra mohla predĺžiť až na niekoľko hodín, čo by mohlo znepríjemniť život obchodníkom, ktorí bitcoin akceptujú ako platidlo.

Vo všeobecnosti prevláda zhoda na tom, že hashrate v krátkom období poklesne (väčšina odhadov hovorí o 10%), no nebude to mať pre bezpečnosť siete žiadne väčšie implikácie. Navyše, väčšina svet hashrateu je koncentrovaná na ťažiarskych farmách v Číne, a je pravdepodobné, že tieto majú cenu elektriny zazmluvnenú na dlhšiu dobu dopredu. Naopak, v dlhšom období sa dá očakávať nárast hashrateu vzhľadom na inovácie a pokrok technológií, ktoré umožnia ťažiť bitcoiny za nižšej spotreby elektrickej energie.

Popri halvingu však na cenu bitcoinu vplývajú aj ďalšie faktory menej technického charakteru. Výsledok nedávneho britského referenda o (ne)zotrvaní v Európskej únii bol taktiež impulzom k rastu. A hoci život bitcoinu do určitej miery môžu sťažiť narastajúce regulačné tendencie v EÚ, politická situácia na druhej strane Atlantiku sa vyvíja skôr v prospech Bitcoinu nakoľko mnohí odborníci predpokladajú rast dopytu po kryptomenách v prípade víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. No zatiaľ čo toto sú otázky budúcich mesiacov, faktom ostáva, že prvý halving v októbri 2012 nespôsobil výraznejšie problémy, a bitcoinový svet teraz s napätím odpočítava posledné hodiny do spomínaného zlomového momentu.

Zaujímajú Vás kryptomeny a decentralizovaná ekonomika? Nenechajte si ujsť najväčšiu krypto konferenciu v našom regióne - Hackers Congress Paralelní Polis 2016!

Autor je zakladateľom Students For Liberty na Slovensku.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards