Dobré, zlé a škaredé Programové vyhlásenie vlády

Programové vyhlásenie vlády (ďalej PVV) bolo schválené po tradične dlhom, ale neplodnom maratóne v parlamente. PVV nie je krištáľovou guľou, no napovie nám aspoň základný smer vetra. V INESS sme sa pozreli najmä na dopad na podnikateľské prostredie a ekonomiku.

Dobré, zlé a škaredé Programové vyhlásenie vlády

Dobré

Posledné štyri roky boli pre podnikateľské prostredie ťažké. Zvyšovanie daňových sadzieb, zavádzanie úplne nových daní, úprava účtovných pravidiel či vzorcov na výpočet vymeriavacích základov, zavádzanie odvodov do nových oblastí, či pritvrdenie daňových pravidiel zasiahli prakticky všetkých. Preto zníženie sadzby DPPO, zrušenie daňových licencií, či zvýšenie živnostníckeho paušálu predstavujú povolenie škripca o jednu obrátku. Zmienka o zrušení absurdnej povinnej zdravotnej služby pre niektoré rizikové kategórie (ktorá núti aj jednoosobové SROčky kúpiť si pečiatku, že majiteľ v práci sám sebe neubližuje) dáva nádej, že vláda sa skutočne pozrie aspoň na tie najväčšie byrokratické absurdity. PVV sa odvoláva na princíp „hodnoty za peniaze“, čo je dobrý formálny krok.

Po rokoch sa snáď ľady pohnú aj v II. pilieri dôchodkového systému. Rozšírenie programového výberu umožní viacerým sporiteľom nakladať so svojimi peniazmi podľa vlastného uváženia a nebyť odkázaní na milosť poisťovní. Prehodnotenie štruktúry fondov Sociálnej poisťovne (dnes je dôchodkový fond krížovo dotovaný ostatnými fondami) je záväzok dobrého hospodára.

Zlé

V jednom odstavci sa vláda prihlási k princípom „hodnoty za peniaze“ a v druhom mu hneď dá facku, keď sa zaviaže, že „pripraví podmienky pre zriadenie národného leteckého a vodného (!!) dopravcu.“ Neefektívnych štátnych „trafík“ sa táto vláda rozhodne nemieni zbaviť. Privatizácia Carga, ZSSK, či Pošty sa nekoná. V celom dokument zaznie slovo „privatizácia“ jediný krát, aj to pri zákaze privatizácie „strategických“ podnikov. Symbolicky, štátne vlastníctvo „strategických“ energetických podnikov si v týchto týždňoch pri sviečkach užívajú najviac obyvatelia Venezuely.

Otvorené dvierka na rozšírenie „osobitných odvodov a daní“ sú ďalšou čiernou škvrnou. Sú to otvorené dvierka vyžmýkať čo najviac z tých, ktorým sa darí (a niekedy ani nedarí). Bez ohľadu na ideologické postoje a rozdeľovaniu na zlých a dobrých podnikateľov je to nesystémové opatrenie, štvorec v ozubenom súkolí.

Zle bola pochopená aj adresnosť sociálneho systému. PVV si ju predstavuje tak, že dávky nedostanú ľudia bez aktívneho prístupu k hľadaniu práce. To je voličsky populárne, no neprevoditeľné do reality. Čo je však horšie, pre verejné financie prakticky bezvýznamné. Problém (ne)adresnosti spočíva v tom, že dávky (prídavky na deti, bonifikáciu hypoték) dostávajú všetci, od slobodných mamičiek až po manažérov a ministrov.

Smutným faktom je aj zotrvanie vlakov zadarmo. Nie, že by to bol najväčší ekonomický problém Slovenska. No uvedomenie si, že veci zadarmo sú najdrahšie, je základným krokom k efektívnemu nakladaniu s verejnými financiami.

Nenápadné záväzky sú často tie najrizikovejšie, to vie každý chovateľ škorpiónov. Do PVV sa prakticky nepovšimnutý dostal záväzok „vláda podporí spoločné európske poistenie v nezamestnanosti.“ Spolu s dvoma eurovalmi, kvantitatívnym uvoľňovaním a spoločným ručením za vklady v bankách je to ďalší záväzok slovenského daňovníka podieľať sa svojimi peniazmi na chybách politikov iných štátov. A zároveň motivácia pre týchto politikov robiť zlú hospodársku politiku, pretože to nakoniec zaplatí niekto iný.

Škaredé

Niekedy nie je najväčším problémom to, čo je, ale to, čo nie je. V prípade aktuálneho PVV sú to ambície. Vyrovnaný rozpočet – odložený, s dúfaním, že z deficitu vyrastieme. Zníženie korporátnej dane? Percentíčko po percentíčku, aby sme to mohli hocikedy stopnúť. Zrušenie daňových licencií? O dva roky. Razantná zmena odvodov, alebo aspoň odvodov na dohodu, aby dostali šancu aj dlhodobo nezamestnaní a nízkokvalifikovaní? Výhovorka, že na to treba peniaze, neplatí. Od roku 2012 sa daňovo-odvodové príjmy zvýšili o takmer 5 miliárd eur (pri zhruba 30 miliardovej verejnej správe). Ak by vláda napríklad okamžite zaviedla 18 % sadzbu DPPO a znížila odvody o 10 %, stále by mala k dispozícii o zhruba 3,7 miliardy eur na míňanie viac, ako mala v roku 2012.

Reforma sociálneho systému? Zdravotníctva? Školstva (nie, prísľub naliať dve miliardy naviac do deravého vedra nie je reforma)?

Bude si môcť podnikateľ za 4 roky povedať, dýcha sa mi tu lepšie, zamestnáva ľahšie, dlžníci sú odsúdení, a neplytvám časom a prostriedkami na výkazy? Nie. Systematický ťah na bránu v prospech tvorby pracovný miest (rozumej podnikateľského prostredia) absentuje. Ani také detaily, ako boj s byrokraciou zavedením nejakého stop pravidla (sunset clause, 1 dnu - 1 von) sa medzi záväzky tejto vlády nedostal.

Ideálny svet sa nedá vytvoriť odrazu. Aktuálne PVV je aspoň takým opatrným krôčikom zhruba správnym smerom. Uvidíme, či sa krôčik zmení na kráčanie. Zdanlivý ekonomický pokoj v EÚ sa môže veľmi rýchlo zmeniť a potom bude Slovensko zúfalo a rýchlo potrebovať dobré ekonomické riešenia.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards