Účinok harmonizácie základu dane právnických osôb v EÚ

INESS sa pridáva k stanovisku litovského inštitútu Lithuanian Free Market Institute k snahe EÚ zaviesť Spoločný konsolidovaný základ dane pre právnické osoby. 

Účinok harmonizácie základu dane právnických osôb v EÚ

 Čo je „spoločný konsolidovaný základ dane pre právnické osoby“?

Európska komisia opätovne spustila iniciatívu za Spoločný konsolidovaný základ dane pre právnické osoby. (Common Consolidated Corporate Tax Base - CCCTB). CCCTB predstavuje návrh Európskej komisie o daňovom zákonníku platnom pre celú Európsku úniu, ktorý je zameraný na firmy podnikajúce vo viac ako jednom členskom štáte. Prostredníctvom CCCTB by si museli podniky vypočítať ich ročný zdaniteľný príjem v EÚ a prerozdeliť ho podľa  rôznych krajín, kde vykonávali svoju činnosť. Postup, ako rozdeliť príjem, predstavuje rovnicu, ktorá berie do úvahy výnosy, počet zamestnancov, mzdy a väčšinu aktív. Na základe CCCTB by každý členský štát zdanil firemný zisk generovaný na jeho území, podľa svojej vlastnej daňovej sadzby. Obnovená iniciatíva za CCCTB predstavuje dvojkrokový prístup: iniciatíva sa najprv zameria na schválenie pravidiel na určenie Spoločného daňového základu pre právnické osoby (Common Corporate Tax Base – CCTB) a prijatie pravidiel konsolidácie zaplatenej dane sa odloží na neskoršiu fázu (CCCTB).
 
Stanovisko k iniciatíve
 
Zástancovia harmonizácie korporátnej dane prehlasujú, že návrh je vytvorený tak, aby:
  • vytvoril spoločný trh a zaistil voľný obchod prostredníctvom odstránenia daňových prekážok;
  • zjednodušil zhodu s daňovou sústavou EÚ;
  • zmiernil daňovú administratívnu záťaž (ako pre platcov dane, tak i pre finančnú správu);
  • garantoval rovnocenné konkurenčné podmienky;
  • zaručil štátom príjmy z dane;
  • zlepšil daňovú transparentnosť;
  • znížil daňové úniky (prenos zisku a dvojité nezdanenie) a agresívne daňové plánovanie.
Existujú dôvody prečo tvrdiť, že CCCTB nie je najlepším nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov.
 
Daňová harmonizácia by zničila daňovú konkurenciu medzi krajinami a to by malo negatívne dôsledky.
 
Jednotné daňové pravidlá môžu len ťažko prispieť k liberalizácii obchodu. Rôznorodosť daňových sústav nie je stopkou voľného obchodu. Práve naopak, odlišnosti daňových sústav môže slúžiť ako impulz pre obchod.  Dane predstavujú  podstatný podiel nákladov a veľký podiel na cene výrobných faktorov, predovšetkým práce. Práve daňová diverzita (ktorá je obvykle stanovená na základe lokálnych podmienok a tradícií) je to, čo poskytuje skutočné stimuly na produkciu lacnejších tovarov, služieb a na ich poskytovanie na medzinárodnom trhu. Absencia centralizovanej, daňovej harmonizácie skôr podporuje užitočný obchod, ako by ho mala podkopávať.
 
Krajiny vždy využívali pri vzájomnom konkurovaní svoje exogénne faktory (napr. veľkosť územia, populácia, blízkosť vodných zdrojov, etc.) tak ako i endogénne (napr. úroveň korupcie, politická stabilita, nízka byrokracia a i úroveň zdanenia). Konkurencieschopnosť na základe endogénnych faktorov (napr. zdaňovanie) by nemala byť vnímaná ako „neférová“ alebo „neprirodzená“. Daňová konkurencieschopnosť sa pri súťažení o investície neodlišuje od opatrení, ako znižovanie regulačnej záťaže, urýchľovanie byrokracie a ďalších faktorov, ktoré závisia na národnej vláde.  
 
CCCTB si pletie pridanú hodnotu so vstupmi 
 
Aktuálny návrh CC(C)TB na harmonizovaný daňový základ a rozdeľovanie dane zo zisku je založený na vzorci, ktorý berie do úvahy výnosy, počet zamestnancov, mzdy a aj väčšinu aktív. CCCTB môže svojimi tendenciami o zníženie daňových únikov priamo narušiť moderné produkčné a distribučné postupy. Pri svojej snahe o určenie „pravého“ miesta ekonomickej aktivity (a krajiny, kde má dôjsť k príslušnému zdaneniu) CCCTB nesprávne  dáva znamienko rovná sa medzi pridanú hodnotu a vstupy (práca, mzdy alebo nehnuteľnosti). CCCTB nezohľadňuje moderné postupy, ktoré pri stanovovaní hodnoty produktu zohľadňujú i silu značky, obchodnú značku a iné subjektívne faktory.
 
CCCTB odstráni možnosť výberu lepších daňových podmienok
 
Firmy nebudú schopné využívať výhody rozličného daňového zaťaženia v rozdielnych členských štátoch. Daňová harmonizácia nesmie byť ospravedlnením zhoršenia daňového prostredia, pretože podnikateľské aktivity vyžadujú priaznivé podnikateľské prostredie a nie jednotné dane. To je potvrdené skutočnosťou, že zavedenie CCTB by malo významný vplyv na výšku daňových základov v členských štátoch EÚ. Okrem Cypru a Írska, by sa výška daňového základu zdvihla vo všetkých krajinách. V priemere by sa efektívne daňové zaťaženie zdvihlo o 5.15% [1] a spoločný daňový základ by sa navýšil o 7.9%. [2] Najmä v Estónsku by došlo k dramatickému zhoršeniu podnikateľského prostredia, keďže daň z príjmu právnických osôb sa tu vyrubuje len na dividendy.
 
Aplikovanie CCCTB na všetky firmy by spravilo rešpektovanie daňových pravidiel náročnejším.
 
Ak by sa zaviedli jednotné, daňové pravidlá na spoločnosti v EÚ, ktoré operujú len na domácom (národnom) trhu, tak by následná daňová harmonizácia nepriniesla reálne efekty, ktoré sa očakávajú od spoločného trhu a voľného obchodu. Zároveň by podnikom (najmä malým a stredným podnikom) vznikli náklady spojené s prispôsobovaním sa novým pravidlám. Napríklad slovenská firma predávajúca výrobky len na Slovensku by musela znášať náklady spojené s plnením nových pravidiel, ak by CCCTB nahradila základ dane pre podnikateľské osoby používané Slovenskom.
 
CCCTB nemusí znížiť náklady podnikov a daniarov a prípadne ich môže i zvýšiť 
 
CCCTB môže byť výhodou pre podniky v podobe šetrenia času potrebného na zorientovanie sa v rozličných pravidlách výpočtu základu dane právnických osôb. Na druhú stranu, je tu vysoká pravdepodobnosť kompenzácie pozitívneho efektu zníženia administratívnej záťaže prostredníctvom iných nákladov a komplikácií. Okrem toho by mohli pretrvať i rozdielne daňové základy v rozličných členských štátoch, keďže sa v týchto prípadoch dáva určitá voľnosť a to aj v prípade najstriktnejšej harmonizácie.
 
Príklad z Litvy: PricewaterhouseCooper vykonal štúdiu založenú na prieskume firiem, kde sa zameral na náklady spojené s prijatím CCTB. Interné náklady by sa zdvihli o 14%, externé o 6% a jednorazové náklady spojene zo zavedením CCTB by boli približne 19.000 eur. Predpokladaný rast nákladov bol väčšinou spájaný s komplikovanejšími daňovými pravidlami ako sú tie dnešné. Zavedenie CCCTB by zvýšilo interné náklady o 5% a znížilo externé o 22%. Jednorazové poplatky spojené so zavedením CCCTB by boli rovnaké ako pri CCTB (približne 19.000 EUR).
 
Zavedenie CCTB a i CCCTB pravdepodobne zvýši administratívnu záťaž pre Štátny daňový úrad (ŠDÚ). Povinné zavedenie CCTB by zvýšilo administratívnu záťaž o 23% alebo 1.4 mil. EUR ročne (výsledky pri päť ročnom období). Ak by bolo zavedenie CCTB dobrovoľné, tak by náklady vzrástli o 45% alebo 2.7 mln. EUR ročne (5 ročné obdobie). Povinné zavedenie CCCTB by zvýšilo administratívnu záťaž o 25% alebo 1.5 mln. EUR ročne (5 ročné obdobie).  Zavádzanie CCCTB na dobrovoľnej báze by navýšilo náklady o 47% alebo 2.9mln. EUR ročne (5 ročné obdobie). Tento rast je spájaný s komplexnosťou administratívneho procesu CC(C)TB, aktuálnymi skúsenosťami ŠDÚ a nutnosťou spravovať dva systémy (štátny a CC(C)TB).[3]
 
V troch variantoch (dobrovoľné CC(C)TB a povinné CCCTB) by navýšenie administratívnej záťaže ŠDÚ prevážilo očakávané príjmy z dane právnických osôb.
 
Požiadavky na zverejnenie citlivých informácií by mohli znamenať konkurenčnú nevýhodu pre podniky v EÚ
 
Požiadavky na zverejnenie väčšieho množstva informácií vo veci podnikových daní a povahe ďalších aktivít podniku, ktoré sú nutné pre fungovanie CCCTB, by mohli zvýšiť pravdepodobnosť odhalenia obchodných tajomstiev a dôverných informácií podniku (napr. informácie o manažmente daní, výnosy, rozdelenie výnosov medzi súvisiace a nesúvisiace skupiny, zisk alebo strata pred zdanením, vyrubenej a zaplatenej dane z príjmu, deklarovaný kapitál, naakumulované tržby, hmotné aktíva, prijaté dotácie, etc.) Tento prístup by bol škodlivý pre podniky EÚ, keďže podniky založené v EÚ by sa nachádzali v konkurenčnej nevýhode vis-à-vis mimoeurópskym nadnárodným firmám operujúcich v EÚ.
 
Zhrnutie
 
Harmonizácia dane z príjmu právnických osôb by nielen nenaplnila stanovené ciele, ale i spôsobila množstvo negatívnych následkov ako: 
  • Harmonizácia dane z príjmu právnických osôb vytvorí značné náklady spojené s prispôsobovaním sa novým pravidlám počas prechodného obdobia. A to najmä malým a stredným podnikom, ktoré pôsobia na trhu len jedného členského štátu.
  • Fiškálna centralizácia by podkopala konkurencieschopnosť celého regiónu. Konkurencieschopnosť regiónu by klesla, keďže centralizovaná daňová sústava by nútila firmy využiť možnosť konkurenčnej, daňovej výhody mimo región.
  • V určitých prípadoch by harmonizácia základu dane z príjmu právnických osôb predstavovala výhodu pre individuálnych platcov dane alebo platcov dane v určitých krajinách (a to skrz odstránenie dvojitého zdanenia, zníženia administratívnych nákladov malých a stredných podnikov z dlhodobého hľadiska, etc.) Avšak tu by nešlo o systémové zníženie daňového zaťaženia, ale o vedľajší efekt daňovej harmonizácie ovplyvňujúci individuálnych platcov dane.
Odporúčania
 
Komisia by mala pracovať na zachovaní najvyššieho stupňa daňovej konkurencie medzi členskými štátmi. CC(C)TB predstavuje zásadnú hrozbu  pre túto životne dôležitú vlastnosť vnútorného trhu, a preto by malo byť jej schválenie opätovne prehodnotené.
 
Ak bude CC(C)TB schválené, tak by sa mala Komisia uistiť, že jeho prijatie bude dobrovoľné a mala by predísť budúcim krokom poškodzujúcim harmonizáciu.
 
Členovia EÚ s vysokou  daňovou povinnosťou, ktorí obhajujú daňovú harmonizáciu, by mali podniknúť praktické kroky k harmonizácii a to priblížením ich daňových sústav ku konkurenčnejším daňovým režimom, ktoré stimulujú ekonomický rast.

[1] Christoph Spengel, Andreas Oestreicher et al., Centre for European Economic Research (ZEW), Study on the impact of reforms of corporate income taxation systems at the EU level on the size of the tax bases of the EU companies, using the model “European Tax Analyzer”, 2008, 150. <http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publicat...
[2] European Commission, CCCTB: Questions and answers, 2011, 7. <www.europa.eu/rapid/press-release_MEMO-11-171_lt.doc>
[3] PwC, Bendros konsoliduotos pelno mokesčio bazės įtakos Lietuvai vertinimas, 2013.

Z anglického originálu pre INESS preložil Adam Dzurák.

 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards