Pre daň z dedičstva chýbajú argumenty

Zdaňovanie po smrti sa v ničom veľmi nelíši od tajného vykrádania hrobov vo Viktoriánskom štýle, len sa tak deje v oveľa väčšom meradle. Z morálneho hľadiska by dedičská daň mala byť zrušená.

Tak ako existuje morálny argument, existujú aj vážne ekonomické dôsledky  tejto dane – ide hlavne o to, že robí daňový systém neuveriteľne komplikovaný. Zrušenie dane tiež znamená pre tých, ktorí bojujú so smrťou istotu, že ich milovaní blízki budú mať dostatok prostriedkov pre dôstojný život – čiže ide o obavy, ktoré má väčšina rodičov.

Pre daň z dedičstva chýbajú argumenty

Niektorí tvrdia, že absencia tejto dane vedie k väčšej nerovnosti príležitostí. Nemusí to však byť nevyhnutne tak. Vezmime si prípad Waltonovej rodiny. Sam Walton vyrástol vo veľmi chudobných podmienkach. Prostredníctvom inovácií a podnikania založil Walmart, ktorý sa stal najväčším maloobchodným predajcom na svete. Keď v roku 1992 zomrel, Walmart mal hodnotu zhruba 45 miliárd amerických dolárov. Jeho šesť detí nemalo toľko skúseností s budovaním biznisu. Sú lepší v míňaní peňazí, ako v ich zarábaní, a tak hodnota ich majetku klesne počas generácií  aj bez dedičskej dane. Toto sa deje bežne naprieč britskou aj americkou ekonomikou. Iba 11% firiem, ktoré patrili medzi Fortune 500 v roku 1955, „prežilo“ dodnes. Priemerná „doba dožitia“ firiem na zozname Fortune 500 je dnes 15 rokov. Rodinné podniky sú predávané menej kompetetnými členmi rodiny iným spoločnostiam alebo jednotlivcom, ktorí by mohli mať lepší talent pre podnikanie.

Takže trh aj bez dedičskej dane prerozdeľuje zdroje tak, aby bolo zabezpečené ich maximálne využitie. Ich nerovnomerné prerozdelenie nemožno pripísať nedostatku príležitostí, ale nerovnosti v schopnostiach podnikať, čiže niečomu, na čom je kapitalistická spoločnosť založená. Navyše niektorí bohatí jednotlivci ako je Bill Gates sa sami rozhodlli dobrovoľne rozdať svoje bohatsvo po smrti. Gates sa rozhodol nechať každému zo svojich troch detí iba 10 miliónov dolárov z jeho obrovského bohatstva, aby si každý „mohol nájsť svoju vlastnú cestu.“ Zdanenie jeho bohatstva by pri známej efektivite vládnych programov prinieslo pravdepodobne menej spoločenského dobra, ako spoločnosť získa  z charitatívnych organizácií, ktorým dedikoval zdroje sám Gates.

Samozrejme, istá dedičská nerovnosť  bude pretrvávať, ale toto je prípad, keď rodičia odovzdávajú svojím potomkom ich životné skúsenosti, dobrú genetiku alebo vzdelanie. Prečo by mal byť teda majetok z dedičstva regulovaný vládou? Dedičská daň je nespravodlivá, predátorská a ekonomicky škodlivá. Britskej ekonomike by ju prospelo zlikvidovať.

Zverejnené na Adam Smith Institute

Pre INESS preložila Natália Hlaváčová.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards