Minimálna mzda patrí do asociálneho balíčka

Vláda chystá ďalšie kolo zvyšovania minimálnej mzdy. Dokonca tento návrh zaradila do svojho druhého sociálneho balíčka. Ťažko by ste však hľadali viac asociálnu politiku ako zvyšovanie minimálnej mzdy. Minimálna mzda je v skutočnosti hlavne zákazom pracovať pre nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných a diskriminovaných ľudí. Verejných debát o jej zvyšovaní by sa tak nemali zúčastňovať vláda, zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov, ale zamestnaní a nezamestnaní. Skutočnou minimálnou mzdou v hospodárstve totižto nie je tá legislatívne stanovená, ale jedna veľká nula prislúchajúca nezamestnaným, ktorí si kvôli minimálnej mzde nenájdu prácu. Minimálna mzda pritom nezasahuje každé odvetvie rovnako a nie každé odvetvie ju rovnako vyžaduje. Nanešťastie je však zbytočná práve v odvetviach, kde by minimálna mzda mohla fungovať (zvýšiť mzdy existujúcim zamestnancom) a neprinášať také negatívne účinky . Napríklad v automobilkách by mohla pomôcť zvýšiť mzdy, ale tam ich už majú zamestnanci pomerne vysoké aj bez minimálnej mzdy. Naopak tam, kde ľudia zarábajú málo a teda by mala komu pomôcť, nefunguje – likviduje pracovné miesta (šičky by mohli rozprávať).
 

Minimálna mzda patrí do asociálneho balíčka

Ak sa lepšie pozrieme na rozhodnutia a spravanie sa  prívržencov minimálnej mzdy, zistíme, že na rozdiel od ich verbálnych prejavov vlastne dávajú za pravdu kritikom minimálnej mzdy. Niet sa však čomu čudovať, minimálna mzda robí sem tam problémy aj ekonómom. Nerobila však problémy progresivistom na začiatku 20. storočia, kedy bola minimálna mzda obhajovaná ako nástroj rasistov, pomocou ktorého plánovali vyradiť z trhu práce „nechcených“.

Špeciálne na Slovensku s veľkými regionálnymi rozdielmi predstavuje minimálna mzda kameň na nohe nezamestnaným predovšetkým v strede a na východe Slovenska. Potenciálna čašníčka v rožňavskej cukrárni čelí vyššej minimálnej mzde ako čašníčka v pražskej kaviarni. Takéto extrémne paradoxy dokáže vytvoriť len politik. Dnes už ani neobstojí argument o pracujúcej chudobe, keďže oficiálna hranica chudoby dosiahla na Slovensku výšku 341 eur v roku 2014, čo fakticky zodpovedá úrovni dnešnej čistej minimálnej mzdy. Ani v tomto ohľade teda nie je potrebné jej ďalšie zvyšovanie, zvlášť, ak vezmeme do úvahy aj program postupného vypínania dávok s vyplácanou mzdou, čo garantuje v prvom roku podstatne vyšší čistý príjem, ako pomyselná hranica chudoby. Rovnako netreba zabúdať, že zamestnávateľ neplatí za zamestnanca hrubú minimálnu mzdu, ale náklady práce na minimálnu mzdu a tie budú pri navrhovanej minimálnej mzde 400 eur dosahovať výšku až 506,8 eur (a k tomu si treba prirátať náklady na stravné a ošatné...). Zamestnať na východe Slovenska dlhodobo nezamestnaného príslušníka vylúčenej menšiny sa tak definitívne dostane do kategórie science-fiction.

Minimálna mzda je opatrenie, ktoré znie dobre našim ušiam a rozbúchava srdce všetkým dobromyseľným ľudom. Žiadne opatrenie, ktoré môže negatívne zasiahnuť do životov desať tisícov ľudí, by sa však nemalo opierať len o pocity a emócie. Zvyšovať minimálnu mzdu v období s vyše 12 % nezamestnanosťou je po racionálnej úvahe veľmi nebezpečný ťah, ktorý nás bude v budúcnosti stáť pracovné miesta, ktoré zaniknú resp. ani nestihnú vzniknúť. Tieto náklady sú však len veľmi ťažko viditeľné pre politikov, ktorým o pol roka začína pravidelná súťaž popularity.

Prehľad aktuálnych textov k minimálnej mzde:
 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards