Intelektuál má naštvať čo najviac ľudí (.týždeň)

.týždeň priniesol 2.8.2015 vo svojej lifestylovej rubrike medailón Richarda Ďuranu.

Intelektuál má naštvať čo najviac ľudí (.týždeň)

Doktorát mám z biochémie.
Na SAV-ke som pracoval na vývoji vakcín proti kandidóze, ale po založení INESS sme všetci pôvodnú robotu zanechali. Mal som zaujímavé ponuky aj zo zahraničia, doteraz ma veda baví, ale to, čo robím teraz, ma baví viac. Je to interaktívnejšie, mám pocit, že dokážem niečo zmeniť. Pri všetkom, čomu sa venujem, sa snažím zľahka posúvať okraje ľudského poznania.

Hranie na gitare sa so mnou ťahá od trinástich.
Trošku neskoro, ale veľmi ma to chytilo, chodil som aj na hudobnú, len som bol lenivý na to, viac sa venovať teórii a dnes mi to trochu chýba Za prvý zárobok z letnej brigády v Anglicku som si kúpil elektronickú gitaru. Tej sa nikdy nevzdám. Mám kapelu Space Recorder, s ktorou sme v roku 2009 hrali aj na Pohode. Potom sme sa načas stiahli a venoval som sa viac tvorbe ako hraniu na verejnosti. Teraz sme nabrali druhý dych a v obmenenej zostave sme znovu začali koncertovať. Hrám aj v kapele Business Leaders Band, občas si s nami zahrá aj prezident.

Na rozdiel od brata mne neprekáža, keď si ma ľudia všimnú.
A ani si to nevšímam. Tetovanie sa mi páči, nie je za tým žiadna filozofia, prvé tetovacie štúdio v Amerike sa volalo výstižne Pain & Pleasure. Je to dlhodobá záležitosť, pomaly 20 rokov, som vlastne trendsetter. (Smiech.) Už na SAV-ke som nepatril do štandardnej vedeckej komunity a nie je asi ani veľa potetovaných analytikov.

Keď som bol prvák na gympli, prišli prvé osobné počítače.
Rodičia jedno Atari napokon kúpili aj mne, aj keď bolo na tie časy veľmi drahé. Neskončilo sa to pri hraní, so spolužiakom sme robili hry, on grafické veci, ja hudbu, programovali sme v assembleri. To sa so mnou ťahalo celú strednú školu. Počítačové hry dokážu dieťa naučiť veľmi veľa – jazyk, rýchlosť písania, klávesové skratky, môj päťročný syn hrá Age of Empires a vie lepšie ovládať myš ako môj brat.

Rád jem.
Moja žena má prvú paleokuchárku na slovenskom internete. Obaja sme biochemici, vieme sa pozrieť aj pod pokrievku. Ja mám okrem toho aj skvelú funkciu hlavného ochutnávača.

Snažím sa žiť prítomnosťou.
Nerozrušujú ma veci, ako teroristické útoky v Európe, alebo že svet môže vyzerať inak v najbližších rokoch. Na to aj tak nemám dosah. Som arachnofobik, ale na rozdiel od brata ja sa viem do spacáka zabaliť tak, že sa ku mne žiadny pavúk nedostane.

S bratom sme považovaní za superotcov.
Keď nás vidia iné matky na dovolenkách alebo ihriskách, tak každý muž dostáva kvapky, pozri sa, ako to robia tí dvaja. Venujeme sa deťom najviac, ako sa len dá. Začína to byť pomerne zložité, všetko skĺbiť, prácu, hudbu, chcem pritom ešte čítať, šport už som takmer vynechal (už som sa dlho nezavesil na tú tyčku). Vôbec nechodím do krčmy, tak raz za štvrťrok, to musí byť fakt veľmi silné, aby som si išiel pokecať. Ak by som mohol niečo v živote zmeniť, mal by som deti skôr. Mal som 34 rokov, keď sme mali prvé, tento rok mám 40 a narodilo sa tretie. Keď bude maturovať, už budem štatisticky pomerne starý človek. Snažím sa neskĺznuť do stereotypu, to je prvý príznak starnutia – to sa najviac odohráva v hlave. Preto mám obranné mechanizmy, hudbu a tvorivosť. Ako povedal Scruton, úlohou intelektuála je nasrať čo najviac ľudí, takže sa snažím provokovať – sám seba aj okolie. Mentálna sviežosť je dôležitá.

.týždeň, 2.8.2015

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards