Deti ma zbavili ilúzie o sebe samom (.týždeň)

.týždeň priniesol 2.8.2015 vo svojej lifestylovej rubrike medailón Radovana Ďuranu.

Deti ma zbavili ilúzie o sebe samom (.týždeň)

Moje hniezdo je v Prahe.
Našiel som si Pražandu, ktorú som nevedel presvedčiť, že Bratislava je na život lepšia. Vlak je moja mobilná kancelária, na trase Bratislava-Praha prejdem každý rok vzdialenosť ako okolo rovníka. Kolegovia vravia, že keď ja prídem do Bratislavy, tak sa nedá robiť, lebo furt kecám. Otec detí, ktorý dostane dva večery bez nich, je na neudržanie. Svoje okolie permanentne obťažujem aj popiskovaním, pospevovaním a pobúchavaním. Znamená to, že mám radosť. Ticho som vtedy, keď nie som spokojný.

V kancelárii máme hrazdu.
Slúži na to, aby si človek natiahol chrbát, zobudil sa, prekrvil, a keď už na nej visí, tak sa párkrát zdvihne. Keď je v kancelárii 500 kíl testosterónu, dôjde aj na nápady, kto spraví viacej zhybov, ale nemá to žiadny smer a niektorí gitaristi túto súťaž ignorujú. Rozšírili sme teraz tím o mladého kolegu, má veľmi dobrý potenciál, zdvihne 200-kilovú činku.

Desať rokov s deťmi ma zbavilo ilúzii o sebe samom.
Myslel som si, že som trpezlivý a nemanipulujem. Deti mi ukázali, že pravda je niekde úplne inde. So záľubou teraz pozerám na svojich kamarátov a blízkych, keď povedzme s deťmi odchádzame na vlak a treba sa rýchlo obuť. To sú situácie, keď sa človek ukáže vo svojej pravej podstate. Deti ma dokážu zbaviť pocitu sebakontroly, rozprávam ešte hlasnejšie ako normálne. Raz som skúsil udrieť syna, s chladnou tvárou mi povedal: to si zapamätám. Pochopil som, že aj tak nič nedosiahnem. Iná metóda násilnej výchovy je disklokácia – pošlem dieťa zamyslieť sa do detskej izby.

Sú ľudia, ktorí si myslia, že optimalizácia nákladov je lakomosť.
Permanentne sledujem pomer cena/výkon. Z toho pomeru mám najstrašnejší pocit pri oblečení. Pri technológiách si počkám, kým nové veci zlacnejú a kým sa z nich dostane prebytočný balast. Najdrahšiu hračku mám bicykel – celopruž. Normálny v Číne vyprodukovaný nemecký dizajn. Každý rok si aspoň raz doprajem výšľap na Martinské hole z Vrútok, vyjdem z paneláka a mám pred sebou 1 100 m prevýšenia. Už som tam „hodil držku“, ale inak jazdím opatrne v rámci schopností, keď spadnem, tak preto, že robím kraviny.

Mám fóbiu zo spacákov.
Či je zima, alebo nie, musím mať možnosť roztiahnuť nohy, nemať pocit, že som ako v rakve. Nemám rád teplo, potrebujem často vetrať. Neviem si predstaviť, čo za ľudia chodia do vesmírnych staníc, kde majú 6 metrov na všetko a sú tam pol roka. To ma vôbec neláka – ja si počkám až na Hviezdne vojny, potom pôjdem.

Chcel by som sa naučiť hrať na bicích.
Hudobný nástroj je skvelý v tom, že sa človek odstrihne od reálneho sveta. Chýbajúci rytmus mi neprekáža, počujem, že to nie je ideálne, ale to, či zrýchľujem, alebo spomaľujem, už nie. Dá sa to natrénovať, ale v mojom veku budem už vždy len o trošku lepší začiatočník. Hrať v kapele je skvelé, ale nekaziť to tým druhým, to je vysoko postavená méta, hádam to niekedy zažijem.

S bratom sme tri štvrtiny roka dvojičky a štvrtinu nie.
To sú tí ľudia, čo nás dokážu rozlíšiť. Medzi nami je dva a pol roka rozdiel. Prečo sa tak podobáme? Bol to ten istý poštár. Podobné mená boli užitočné v pionierskych táboroch, iniciály R. Ď. na vreckovkách a tričkách zostali rovnaké. Rodičia to zvolili prakticky a nepočítali s tým, že nás bude problém rozlíšiť. Brat má briadku a usilovne sa tetuje, ja sa snažím stratiť v dave. Nemôžeme byť dvaja nápadní.

.týždeň, 2.8.2015

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards