Prečo svet potrebuje viac trhu v zdravotníctve

Je to otrepané, ale nedá mi nezareagovať na komentár Libora Meliorisa frázou majora Terazkyho: A terazky mi povedztě, Melioris, čo vy si predstavujetě pod takým slovom „pevnejšia regulácia“?

Prečo svet potrebuje viac trhu v zdravotníctve

Re: Zdravotníctvo dnes nepotrebuje viac trhových riešení, ale pevnejšiu reguláciu

Zdravotníctvo má svoje ministerstvo, svoj Úrad pre dohľad, má úrady verejného zdravotníctva, svoje komory, má NCZI, má IZA, má NIHO. Má dominantnú štátnu poisťovňu a dominantné štátne nemocnice. Štát vlastní a kontroluje vzdelávací reťazec. Generuje plejádu zákonov a podzákonných noriem. Len tých 11 najdôležitejších zákonov bolo za posledných 20 rokov novelizovaných 603-krát. Zákon o zdravotných poisťovniach mal pri svojom vzniku zhruba 23 000 slov, dnes ma okolo 55 000 slov. Máme tu tabuľkové platy. Máme tu reguláciu zisku. Máme tu po novom programovú vyhlášku, ktorá poisťovniam káže, ako presne majú použiť peniaze.

Ale dobre, ono sa isto nejaká regulácia ešte dá vymyslieť. I keď pri pohľade na súčasný politický vývoj by som chcel mať autorov optimizmus, že tou pevnejšou reguláciou nebude povinná liečba Savom a kozmickými kryštálmi. Problém s komentárom mám iný. Ten, že autor vníma diskusiu „konkurencia verzus direktívny plán“ len ako diskusiu o prelievaní vody v uzavretej nádobe: „Čím lepšie sa bude dariť nemocniciam a ambulanciám, tým horšie sa bude dariť poisťovniam.“

Spotrebiteľská revolúcia

Súčasný systém zdravotníctva sa v mnohom podobá pribežnému dôchodkovému systému. Dnešní mladí zdraví pracujúci finančne (odvody) aj fyzicky (zdravotníci) zabezpečujú dnešným starým chorým nepracujúcim zdravotnú starostlivosť. A rovnako ako pri dôchodkoch, takýto systém je kvôli demografii odsúdený na hlbokú eróziu. Dnes na jednu sestru pripadá zhruba 20 ľudí vo veku nad 70 rokov. V roku 2030 to bude okolo 30. To je už o šesť rokov! V prípade lekárov bude situáciu len o chlp menej zlá. Vychádzajúc z projekcií Európskej komisie, slovenské zdravotníctvo bude do roku 2030 potrebovať 5-11 miliárd eur naviac oproti súčasnej trajektórii.

To nie je samozrejme len problém Slovenska. Na svete neexistuje krajina, ktorá by tvrdila, že má dnes dosť zdravotníkov, nieto v budúcnosti. Ešte nedávno som veril, že ma v starobe budú ošetrovať mladí Indovia a Filipínky. No globálna demografia v posledných rokoch tak šliapla na brzdu, že si to už nemyslím.

Túto zmenu nebude možné zvládnuť sebelepšou reguláciou. V zdravotníctve potrebujeme naškálovať produkciu. Potrebujeme spotrebiteľskú revolúciu. Takú, ako sa odohrala v priemysle, výrobe potravín, telekomunikáciách, doprave, maloobchode, či financiách. Zdravotníctvo potrebuje prílev kapitálu, podnikateľské objavovanie, emancipovaného spotrebiteľa, orientáciu na výsledky. Svet neposúvajú vpred ekvivalenty Sociálnych poisťovní, ale spoločnosti ako napríklad Narayana Health.

Nie je náhodou, že popri farme patria k najväčším globálnym investorom v zdravotníctve retailové a technologické firmy ako Amazon, Walmart, Google a ďalšie. Spotrebiteľská revolúcia sa už deje. Dokonca aj na Slovensku. Od predplatných kariet na klinikách, cez komerčné skríningové programy laboratórií, využívanie second opinion portálov, analýzy zdravotných dát z Oury a iných wearables, až po poistenie rakoviny a globálne zdravotné poistenia.

Nie či, ale ako

Áno, využívajú to momentálne maximálne desiatky tisíc vzdelaných, väčšinou mladých a relatívne bohatých ľudí. No ich počet bude rásť, tak ako rástol počet ľudí používajúcich počítače, alebo obchodujúcich na burze. Pozitívna spätná väzba znamená, že každý ďalší zákazník trh kultivuje a kultivovanejší trh láka ďalších zákazníkov. Náš prieskum ukázal, že „najtrhovejšou“ silou v zdravotníctve sú ľudia niečo po 40-ke. Teda ľudia, ktorí prvý krát intenzívnejšie potrebujú jeho služby a s hrôzou zisťujú, aká je realita. Keď sa o pár rokov do tejto fázy života posunie dnešná mladá tech-generácia, vytvoria obrovský dopyt po iných riešeniach. A nebudú čakať na štát, oni si ich kúpia.  

Stojíme teraz pred otázkou. Vznikne nám tu dvojkoľajné zdravotníctvo? Časť obyvateľstva bude fungovať v paralelnom modernom efektívnom komerčnom zdravotníctve ako zákazníci. Zvyšok uviazne v erodujúcom verejnom zdravotníctve nie ako zákazníci, ale ako pacienti, alebo skôr „stránky“.

Alebo budeme hľadať synergiu? Spôsob, ako verejný systém otvoriť tomu „druhému“ svetu?

To druhé si bude vyžadovať radikálnu filozofickú zmenu. Príkladom nie je ani tak holandské zdravotníctvo, ktoré je len lepšie fungujúcou iteráciou slovenského zdravotníctva, ale skôr singapurský systém. Tam štát zabezpečuje základnú finančnú aj fyzickú dostupnosť zdravotníctva, no každý jednotlivec, rodina, či komunita si musia celý život dôsledne „manažovať“ svoje interakcie so zdravotným systémom. Tak, ako si u nás manažujeme našu kariéru, či osobné financie. Samotný zdravotný systém je tvorený košatou a navzájom prepletenou zmeskou komerčných, neziskových aj verejných služieb.    

Nie som až tak naivný, aby som ordinoval tak radikálnu zmenu na Slovensku v rámci jednej reformy. Súčasná podoba zdravotníctva je do ľudí hlboko kultúrne vypálená a bude trvať minimálne jednu generáciu, kým začne blednúť. Nestačí zmeniť zákony, zmeniť sa musia aj samotní pacienti.

No môžeme takýmto zmenám vykročiť oproti, alebo pred nimi utekať.

Denník N, 11.2.2024

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards