Aj vám pridáme!

Učitelia, zdravotníci a najnovšie dôchodcovia. Zoznam skupín obyvateľov, ktorí hlasno žiadajú viac peňazí sa postupne predlžuje. Každá skupina má svoje argumenty, s ktorými ťažko polemizovať – inflácia, konkurencia na trhu práce. No a ktorý politik dokáže povedať do očí učiteľom, alebo sestrám, že nie, viac nedáme? Lenže nie sme v Betsaide, kde Ježiš piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil päťtisíc mužov. Pohľad na 5-miliardový deficit ukazuje, že zázraky sa vo verejných financiách nedejú.

Aj vám pridáme!

Teraz k jablkám primiešam hrušky v podobe zamestnancov verejného sektora, ale nebojte sa, kompót bude dobrý. Vláda plánuje použiť jednu miliardu eur na navýšenie platov verejných zamestnancov. Počas najbližších dvoch rokov vzrastú ich mzdy o 21,2 %. Tým verejným zamestnancom, ktorým za posledných 14 rokov vzrástla priemerná mzda na dvojnásobok, pričom v súkromnom sektore za rovnaký čas narástla len o 70 %. Priemerná mzda vo verejnej správe je pritom dnes vyššia o viac ako 200 eur, než v súkromnom sektore. S aktuálnym nárastom (a príchodom stoviek dobre platených zamestnancov na Plán obnovy) sa mzdové nožnice ešte viac roztvoria.

Mimochodom, z 380 000 zamestnancov verejného sektora v roku 2006 je dnes už 430 000 zamestnancov. Čo spája zdravotníkov, učiteľov s týmito zamestnancami štátu? To, že o ich mzdách rozhodujú politici a nie zákazníci. Existencia štátu si vyžaduje istú mieru profesionálnej byrokracie. No ak je dlhodobým trendom jej numerický nárast a zároveň nárast mzdového rozdielu voči súkromnej sfére, vyvoláva to vo mne obavy. Vytvára to totiž začarovaný cyklus. Čím viac je zamestnancov, ktorých príjmy závisia od politiky, tým úspešnejší sú v presadzovaní svojich záujmov. Čím úspešnejší sú, tým viac lákajú nových pracovníkov zo súkromného sektora do politicky kontrolovaných sektorov. Nie, viac sestier, či učiteľov nie je problém sám o sebe. Problémom je, že sa týmto vývojom čoraz viac pretína spojenie ekonomickej reality so mzdovou politikou.

Možností zmeny je viacero. V prípade profesií, ktorých mzdy závisia od politiky, ale nie sú zamestnancami štátu, je odpoveďou väčšia decentralizácia rozhodovania. O mzdách učiteľov a zdravotníkov by mali rozhodovať ich zamestnávatelia. Pokiaľ budú v systéme nástroje, spájajúce rastúci dopyt po vzdelaní či po zdraví s peniazmi, ich mzdy porastú aj bez zákonov a tabuliek – tak ako rastú mzdy programátorov alebo zváračov. V prípade štátnych zamestnancov je to zložitejšie. Odpoveďou je hlavne zastavenie nabobtnávania byrokratického aparátu. S rastúcou digitalizáciou by malo úradníkov ubúdať, nie pribúdať.

HN, 15.8.2022

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards