Tlačová správa INESS k novej smernici EÚ o zdieľanej ekonomike

Európska komisia predložila Smernicu Európskeho parlamentu a Európskej rady o zlepšení pracovných podmienok pri práci sprostredkovanej platformami (ďalej len "návrh smernice", "smernica"). V návrhu sa stanovujú zložité požiadavky na platformy, pri uplatňovaní ktorých je pravdepodobné, že dôjde k vážnym nezamýšľaným dôsledkom pre spotrebiteľov a pracovníkov, ktoré by boli v rozpore s cieľmi smernice.

Skutočnosť, že sa jednotlivci sami rozhodujú pre prácu na platforme, naznačuje, že niektoré podmienky práce na platforme, ako napríklad odmeňovanie a časová flexibilita, považujú za výhodnejšie, a teda atraktívnejšie. Taktiež to môže svedčiť o snahe dištancovať sa od pracovnoprávnych vzťahov a súvisiacich regulačných obmedzení pracovných činností, akými je minimálny odpočinok, maximálny pracovný čas, podriadenosť zamestnávateľovi, atď.
Úspech zdieľanej ekonomiky bol podmienený uvoľnenosťou alebo dokonca absenciou regulácie, t. j. väčšou slobodou podnikania a konania. Na úrovni Európskej únie aj na národnej úrovni však rastú snahy o rozsiahlejšie a prísnejšie regulácie zdieľanej ekonomiky a platforiem.. Prebiehajú úvahy o rozšírení pracovnoprávnych predpisov na platformy a pracovníkov platforiem, spolu s ďalšími obmedzeniami, ako je napríklad povinnosť používať národný jazyk pre vodičov služieb zdieľanej jazdy.

Najlepším riešením je zachovať súčasný stav regulácie práce platforiem, podporovať hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi platforiem a zaviesť účinné a ľahko dostupné mechanizmy riešenia sporov. Vzhľadom na povahu práce na platformách by bolo rozumné vytvoriť podmienky pre ďalší rozvoj zdieľanej ekonomiky a zabezpečiť regulačné prostredie, ktoré by vyhovovalo potrebám pracovníkov platforiem ohľadom flexibility. Naopak, zvýšenie regulácie a zavedenie pracovných noriem pre prácu na platformách môže mať nepriaznivé dopady na tento sektor, spotrebiteľov, národné hospodárstvo a EÚ.

Závery:

1.    Podstata a kombinované charakteristiky fungovania platforiem naznačujú, že od nich nemožno očakávať stabilný príjem a pracovné zaťaženie pre ich používateľov. V súlade s tým platformy neočakávajú, že ich zmluvní partneri budú pracovať na stabilnej báze. Namiesto toho platformy ponúkajú prepájacie služby tak spotrebiteľovi, ako aj pracovníkovi.

2.    Úlohou platformy je poskytnúť klientom a poskytovateľom služieb ďalšie nástroje na interakciu, a preto klienti hodnotia svojich poskytovateľov služieb, nie platformu.

3.    Prísna centralizovaná regulácia pracovníkov platforiem by poprela samotnú podstatu práce prostredníctvom online platforiem a predpoklad zamestnania by nespravodlivo zbavil jednotlivcov možnosti rozhodovať o svojom preferovanom pracovnom module a podmienkach.

4.    Smernica zvýši neistotu a zníži transparentnosť práce prostredníctvom platforiem, čo nielenže nebude motivovať k vytváraniu pracovných miest, ale môže viesť k vytlačeniu platforiem z trhu EÚ.

5.    Zavedenie pracovných noriem pre prácu prostredníctvom platforiem zníži ponuku služieb a zvýši ich cenu pre spotrebiteľov. Toto môže viesť k strate príjmu pre mnohých pracovníkov platforiem. Viedlo by to k zníženiu možností zamestnať sa v tomto sektore, čo je relevantné najmä pre tých, ktorí trpia dôsledkami celoštátnych lockdownov a nezamestnanosti v dôsledku pandémie.

6.    Smernica zdvojuje požiadavky na účinnú kontrolu, ktoré už v súčasnosti možno stanoviť v rámci acquis EÚ, ktoré sa vzťahuje na pracovné vzťahy a sociálnu ochranu. Z toho vyplýva, že problémy, ktoré chce EK riešiť, nie sú spôsobené nadbytkom pravidiel, ale skôr nedostatkom mechanizmov ich presadzovania.

7.    Automaticky predpokladať, že osoba má status zamestnanca, zbavuje pracovníkov možnosti vybrať si preferovanú prácu a jej modul. Je to v rozpore s vôľou pracovníkov uzavrieť občianskoprávnu zmluvu s platformou a so slobodou poskytovateľa uzatvárať zmluvy. To môže nielen znížiť atraktívnosť práce prostredníctvom platforiem, ale aj nespravodlivo obmedziť základné práva ľudí na výber preferovaného spôsobu práce a ekonomickej činnosti.

8.    Smernica sa spolieha na nástroje z industriálnej éry, aby regulovala dynamický a rýchlo sa rozvíjajúci segment trhu, ktorý nemožno definovať ako tradičnú prácu. Jej statické posúdenie vplyvu a statické pravidlá môžu vytvárať ilúziu pozitívnych výsledkov, zatiaľ čo negatívne dôsledky tohto prístupu nie sú brané do úvahy.

9.    Vzhľadom na relatívne krátke obdobie od vzniku práce prostredníctvom platforiem a návrhu EK na jej reguláciu by bolo rozumné neponáhľať sa so zásahmi a namiesto toho monitorovať trh s cieľom lepšie pochopiť jeho fungovanie, najmä vzhľadom na príklady dokazujúce, že platformy majú tendenciu zavádzať pravidlá inter partes týkajúce sa ich sociálnej zodpovednosti.

Celá publikácia k téme práce na platformách zdieľanej ekonomiky je voľne dostupná v anglickom jazyku TU.

Kontakt pre médiá:

Róbert Chovanculiak / INESS

E-mail: robert.chovanculiak@iness.sk

Tel.: 0907 632 004