Panel expertov o zdražovaní

Vždy keď chcú politici s niečím bojovať, som v strehu. Takéto boje väčšinou končia populistickými, až katastrofálnymi krokmi v podobe regulácie cien, špirály nových verejných výdavkov, znárodňovania, či vyhodených alebo rovno uväznených štatistikov (pozdravujem do Argentíny). História má príkladov viac než dosť.

Čo môžu politici proti inflácii robiť? Rastúce ceny spôsobuje to, že počet vyprodukovaných tovarov a služieb rastie pomalšie, ako množstvo peňazí, ktoré tieto statky na trhu „naháňajú“. Na strane ponuky môže vláda odstrániť prekážky, ktoré bránia vyššej efektivite produkcie. Bohužiaľ, skôr sme svedkami opačnej tendencie. Napríklad kurzarbeit priamo motivuje firmy správať sa neefektívne. Celkovo tu však veľa rýchlych možností nevidím.

Na strane dopytu sú možnosti dve. Jedna je v rukách centrálnych bánk – spomaliť tempo rastu peňazí v obehu. Druhá možnosť je v rukách národných vlád, ale aj EÚ – prestať fiškálne stimulovať dopyt. Máme nízku nezamestnanosť, výrobcovia nestíhajú, napriek tomu verejné financie operujú so šialeným 5 miliardovým deficitom. Vytváranie dlhu znamená, že presúvam spotrebu z budúcnosti do dneška.

Jediný skutočný krok proti inflácií je teda osekať verejné výdavky. To je dôležité nielen o inflácií, ale aj o prežití v momente, keď začne zdražovať dlh. Všetko ostatné sú len krátkodobé záplaty. Chápem, že spoločenský tlak robiť "niečo" na našich politikov je enormný a oni chcú ukázať „niečo“. Keď sa už teda musíme baviť o okamžitých krokoch, malo by sa jednať o kombináciu dobre zacielených dávkových opatrení tak, aby sa nedotovali ľudia, čo si vykurujú bazény (inšpirácia napríklad v Česku s ich zvýšením príspevku na bývanie) a takých, ktoré použijú peniaze, čo sa minú tak či tak (kompenzácia cien elektriny - tu zase pozdravujem Envirofond a stámilióny z emisných povoleniek).

Zníženie DPH na potraviny je pragmatický krok. Má veľmi dobrý prenos najmä do základných potravín, čo pomôže nízkopríjmovým obyvateľom. Áno, je s ním spojený výpadok príjmov do rozpočtu. Ale v tejto fáze to považujem za benefit, nie problém. Asi už len výpadky príjmov dokážu spomaliť tú smršť míňania, ktorá sa tu počas pandémie rozbehla. Avšak pozor, ppatrenia, ktoré budú zaplatené novým dlhom a nie znížením iných výdavkov, budú infláciu ďalej zvyšovať.

Januárových 8 percent je (dúfam) vrchol, no na tie 2 %, ktoré nám ešte pred necelým rokom sľubovali centrálne banky, môžeme na nejaký čas zabudnúť. Tento rok sa odstavuje nemecké jadro, na východe to iskrí, nezamestnanosť je nízka, takže zamestnanci sa nebudú báť vypýtať si peniaze a zároveň tu máme kurzarbeit, ktorý bude financovať ničnerobenie, či dopytový tlak rozbiehajúceho sa plánu obnovy. Ak nepríde k rozsiahlej recesii, tlak na ceny bude pokračovať.

Denník E, 12.2.2022