Taliban vs. zisk vo vzdelávaní

Nechať cestovať pätnásťročné dievča autobusom domov zo školy je pre nás bežná vec. Nie je to tak všade. A nebolo to tak ani pre Malálu Júsufzajovú z Pakistanu v roku 2012.
 

Taliban vs. zisk vo vzdelávaní

Jej krajinou sa v tom období preháňali hordy teroristov z Talibanu a hlásali, že vzdelávanie dievčat sa protiví ich bohu. A na šírenie tejto viery neváhali použiť strelné zbrane. Jednou takou postrelili pätnásťročnú Malálu, keď sa vracala zo školy. Tento príbeh sa nakoniec skončil dobre. Podarilo sa jej prežiť a ešte zintenzívnila svoj boj za právo dievčat na vzdelanie. V roku 2014 korunovalo túto jej snahu získanie Nobelovej ceny za mier.[1]

Tento príbeh je však okrem šťastného konca pre Malálu zaujímavý aj niečím iným. Škola, z ktorej sa vracala totižto nebola obyčajná základná škola, na ktoré sme zvyknutí u nás v rozvinutom svete. Bola to súkromná škola, založená podnikateľom, fungujúca v konkurencii iných súkromných škôl a účtujúca si poplatky za svoje služby. Vzdelanie pre Malálu a množstvo jej súputničiek v Pakistane zabezpečoval a stále zabezpečuje voľný trh.  

Teraz sa určite zježili chlpy nejednému progresívne doľava zmýšľajúcemu človeku. Ale aj pre bežného človeka to znie ako niečo nepredstaviteľné. Pre ľudí z Pakistanu ide však o úplne bežnú vec. Ako je to možné? Kombinácia dvoch vecí: po prvé zlyhávajúci štát a nefungujúce verejné školy, po druhé: dôležitosť vzdelania pre vymanenie sa z chudoby.

Samotná Malála vo svojej autobiografii popisuje ako učitelia na verejných školách často nechodili do práce, a keď prišli, tak na deti kašlali. Nebolo nezvyčajné, že sa učitelia dohodli, že do práce budú chodiť na striedačku. Ten, na koho v daný deň padol čierny Peter a musel ísť do práce, následne deti len držal nakrátko dlhou palicou.[2]

Vzdelávanie však bolo kľúčové, ak sa chcel mladý človek dostať z absolútnej chudoby. Napríklad údolie Svát, v ktorom Malála žila, bolo turistickou destináciou a kvôli prírodným krásam ho prezývali „pakistánske Švajčiarsko“.[3] Preto ovládanie anglického jazyka tu znamenalo lístok k lepšiemu životu. Rodičia detí si to uvedomovali a robili všetko preto, aby svoje dieťa dostali zo zlej verejnej školy a našli mu súkromnú.

Otec Malály išiel ešte o krok ďalej a takúto školu aj sám založil. Keď o ňom média v spojení s jeho dcérou písali, označovali ho za „riaditeľa“ alebo „vedúceho školy“. V skutočnosti to však bol podnikateľ, ktorý založil školu zo svojich úspor a zamestnával učiteľov, na ktorých výplaty mal peniaze z poplatkov vybraných od rodičov detí. Konkrétne mesiac na jeho škole stál 2,5 USD mesačne.

Verejný sektor v Pakistane nielenže nefungoval, ale ešte hádzal vidly do fungujúcich vecí. Napríklad otec Malály sa stretol s tým, že úradníci od neho chceli úplatok, aby jeho školu oficiálne zaregistrovali. Išlo o štvrtinu sumy, ktorú investoval do jej založenia. On odmietol a povzbudzoval aj ostatných podnikateľov s vlastnými školami, aby tiež neplatili: „Prevádzkovať školu nie je zločin, veď nevediete nevestinec, ale vzdelávate deti.“ Ťažko hľadať krajší príklad pokroku bez povolenia.

Tento článok je o jednom dievčati z Pakistanu, ale súkromné nízko-nákladové školy sú fenoménom celého rozvojového sveta od Indie, cez Čínu až po africké krajiny. Existuje už celý rozsiahly výskum, ktorý sa im venuje a jeho záverom je, že tieto školy sú široko rozšírené aj v tých najchudobnejších kútoch sveta, v mestských slumoch vzdelávajú zvyčajne viac ako 2/3 detí, v rurálnych 1/3. Vďaka nízkym poplatkom si ich môžu dovoliť aj tie najchudobnejšie rodiny. Ich kvalita vzdelávania významne prevyšuje verejné školy a túto kvalitu dokážu prinášať s nižšími nákladmi. Taktiež tieto školy hrajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivého prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá a iné diskriminované skupiny obyvateľov. A najdôležitejšie – ide o udržateľný spôsob vzdelávania, na rozdiel od rôznych grantov medzinárodnej pomoci, pri ktorých je vzdelávanie závislé od externého zdroja financovania. A ak to vyschne, skončí aj celý projekt.[4]

Aké je poučenie tohto príbehu pre nás v rozvinutom svete? Podnikatelia, konkurencia, zisk a dokonca aj ceny vo vzdelávaní by nemali byť tabu. Naopak potrebujeme ich čím viac. Teda potrebujeme otvoriť systém paralelným riešeniam k verejným školám a nechať väčší pre súkromnú iniciatívu. To sa dá napríklad pomocou zavedenia kategórie „autonómnych škôl“, ktoré nebudú musieť spĺňať všetky možné regulácie, alebo zavedením kompletne paralelného systému vzdelávania cez Eduvolúciu. No a v neposlednom rade by určite pomohlo, aj dať právo rodičom hlasovať pri výbere školy ich peniazmi napr. cez vzdelávacie poukážky.

SME, 27.12.2021

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards