Ekonómia darčekov - darovať peniaze alebo ponožky? S evolučným dodatkom

Ekonómovia už dnes strkajú nos do všetkého. Vrátane témy dávania darčekov. A ako väčšinou, ani tu sa nezhodnú. Spor sa vedie v hodnotovo-neutrálnej rovine (prečo dávame darčeky) aj na úrovni normatívnych implikácii (aké darčeky dávať). V zásade existujú dva ekonomické prúdy: ponukoví a dopytoví ekonómovia.

Ekonómia darčekov - darovať peniaze alebo ponožky? S evolučným dodatkom

Ponukoví ekonómovia sa pri analýze dávania darčekov zameriavajú na toho, kto dáva. Ak František kúpi svojej žene na Vianoce sveter za 35 eur, tak František demonštruje svoje preferencie, že hodnotí darček (sveter) na viac ako 35 eur. Teda v spoločnosti vznikla nová hodnota – sveter sa presunul z obchodu (ktorý ho hodnotí na menej ako 35 eur) k Františkovi (ktorý ho hodnotí na viac ako 35 eur). Podľa tejto vetvy ekonomického myslenia sú Vianoce blahobyt zvyšujúce orgie. Milióny darčekov sa presúvajú z rúk obchodníkov do rúk „Františkov“.

Dopytoví ekonómovia však nesúhlasia a príbeh posúvajú ešte o krok ďalej. Darček totižto neskončí u Františka, ale u jeho ženy. Čo si ona myslí o novom svetri? Kúpila by si ho aj ona, keby mala 35 eur? Možno áno. Pravdepodobne však nie. František totižto čelí informačnému problému – obdobnému ako centrálni plánovači v socializme – ako alokovať zdroje v spoločnosti (v rodine), keď dôkladne nepoznáme preferencie a hodnotenia ľudí (členov rodiny).

Podľa týchto ekonómov tak Vianoce nie sú sviatky pokoja a radosti, ale masová strata mŕtvej váhy – ekonomický termín pre plytvanie. V spoločnosti v tomto období nevzniká nový blahobyt, ale skôr zaniká. Veci sa presúvajú z rúk obchodníkov do rúk obdarovaných, ktorí s nimi nie sú až tak spokojní.

Ekonóm Waldfogel sa pokúsil kvantifikovať spomínanú stratu mŕtvej váhy. Podľa jeho výskumu, ak priemerný František zaplatil za darček 50 eur, tak si ho jeho žena vážila na 40 eur (Waldfogel hovorí o neefektivite od 10 % do 33 %). Pri 100 miliardách dolárov, ktoré minú obyvatelia USA na darčeky, to predstavuje neefektivitu okolo 20 miliárd dolárov. Jeho výskum sa opieral o dotazníkovú metódu, ktorá sa medzi ekonómami neteší až takej veľkej obľube.

Riešením je cash

Podľa dopyťákov však existuje jeden efektívny darček: hotovosť. Ak dá František svojej žene 35 eur namiesto svetra, tak ona ich minie najlepšie ako vie a v spoločnosti sa presunú vzácne statky z ich menej hodnotného použitia do viac hodnotného. Problém s týmto záverom je, že ani samotní dopyťáci ho nemajú guráž aplikovať do svojho života. Cítia, že aj napriek ich vodotesnej argumentácii tu niečo nesedí. Rituál dávania darčekov je silnejší ako titul PhD. z ekonómie. Ani toto však nie je koniec. Ekonómia vie ísť ešte ďalej a vysvetliť, prečo sa niektorí ekonómovia (oprávnene) cítia trápne pri dávaní hotovosti na Vianoce.

Kupovanie darčeka pre ženu nemusí byť čisto o hodnote samotného darčeku, ale o hodnote signálu, ktorý akt darovania vysiela. Problémom partnerského života je, že láska voči niekomu je súkromná informácia. Nikdy si nemôžete byť istý, že ten druhý vás naozaj ľúbi, ani keď vám to povie. Reči sa hovoria, chlieb sa je – rečí sú lacné (preto mimochodom ekonómovia nemajú radi dotazníkové metódy). Čo lacné nie je, je nákladný signál – v podobe kúpy vhodného darčeka. Musíte totižto obetovať to najvzácnejšie čo máte: čas a pozornosť. Snáď nikto nepochybuje o tom, že vybrať ten správny sveter pre ženu je skutočne komplexná úloha vyžadujúca vysoké úsilie. Na rozdiel od hotovosti. Ak chcete vybrať dobrý darček, musíte sa o predmetnú osobu skutočne dlhodobo zaujímať, venovať jej čas a myslieť na ňu – inými slovami ľúbiť.

Toto celkom dobre vysvetľuje, prečo kupovanie správnych darčekov je taká dôležitá úloha vo vzťahu mladých a čerstvo zaľúbených párov (kde je vysoká informačná asymetria – „naozaj ma ľúbi?“). A prečo sa kupovanie darčekov tak zjednoduší v staršom veku (stačí pár ponožiek), kedy je už dvojica spolu dlhé roky a svoju lásku si už dokázali. Takisto nemusíte dokazovať lásku svojim starším deťom v podobe darčeka v krabici, tie už často vôbec nemajú problém s darčekom vo forme hotovosti.

Ale aj pri tejto teórii treba ešte trochu obrúsiť hrany. Predstavte si muža, ktorý celý rok sleduje ženu a snaží sa prísť na to, čo naozaj potrebuje. Hľadá odpoveď na otázku: „Čo by si moja žena kúpila, keby mala navyše niekoľko stovák eur v peňaženke“. Pár týždňov pred sviatkami muž vyhodnotí svoj zoznam a najväčšou prioritou sa ukázali byť nové zimné pneumatiky. Muž si totižto všimol ošúchaný dezén pneumatík na jej aute. Aj napriek tomu, že tento darček mohol priniesť najväčšiu hodnotu za peniaze, žena pravdepodobne nebude sršať nadšením.

Niektorí ekonómovia tak prišli s predstavou, že správny darček je niečo, čo obdarovaný chce, ale sám by si to nikdy nekúpil. Určite poznáte ten pocit. Aj by ste chceli vlastniť zberateľskú kolekciu 20 kníh ekonóma James Buchanana, ale sami si ju nikdy nekúpite. Ak Vám ju však žena náhodou kúpi na Vianoce, od radosti nezaspíte. Niekedy chceme veci, ktoré nechceme (si sami kúpiť). Máme v sebe viacerých „ja“. Minimálne racionálne a emocionálne „ja“. Vhodne vybraný darček smeruje skôr k tomu druhému „ja“. Ženu tak namiesto pneumatík možno poteší kabelka, okolo ktorej ste náhodou prešli niekoľkokrát v nákupnom centre. Vaša úloha je si to všimnúť.

Pohľad cez evolučné okuliare

Aj ľudia sú zvieratá, a preto môžeme každé dnešné ľudské správanie sa vystopovať k nejakému evolučnému podhubiu, ktoré sa formovalo desaťtisíce rokov. Sme však trochu špecifické zvieratá, ktoré sa pre svoju biologickú reprodukciu (ultimátny cieľ každého živého tvora) musia presadiť predovšetkým v spoločenstve ostatných ľudí. A to vyformovalo naše kognitívne moduly správania sa. Napríklad získanie partnera pre množenie často závisí od nášho sociálneho statusu v rámci nejakej spoločenskej hierarchie. A tento svoj status môžeme ovplyvňovať a vylepšovať aj tým, že dávame správne darčeky.

A to nie len priamo. Teda že dáte niekomu darček, aby ste sa v jeho očiach posunuli vyššie, a to vám zvýšilo spoločenský status. Ale aj nepriamo. Teda že dáte niekomu darček – napríklad darujete neziskovej organizácii Cesta von na projekt Omama nejaké užitočné hračky alebo peniaze a dáte o tom vedieť vašim odberateľom newslettera. Tým, že dávame darčeky, môžeme tretím osobám signalizovať nejaké svoje vlastnosti, vďaka čomu stúpneme v ich očiach a posunieme sa vyššie v spoločenskej hierarchii.

Kto sa chce hlbšie ponoriť do témy skrytých a evolúciou vyformovaných motívov nášho každodenného života, určite odporúčam knihu The Elephant in the Brain.

Iný evolučný pohľad na darčeky ponúka ďalší zdroj formovania nášho správania sa, a tým je kultúra. Kultúra v širokom zmysle slova – teda všetky mentálne artefakty vytvorené ľudským mozgom - vrátane zvykov dávania darčekov. Môj obľúbený evolučný ekonóm Peter Leeson napísal množstvo štúdií o tom, ako rôzne tradície pomáhali ľudom prekonať kooperačné dilemy v podmienkach anarchie. Napríklad ako v minulosti drahé dary od cudzincov pre domorodcov pomáhali prekonať „sociálnu vzdialenosť“ a upevniť puto dôvery, ktoré viedlo k ich produktívnej spolupráci. Stačilo, že hodnota daru, bola vyššia ako hodnota, ktorú mohol cudzinec získať, ak by domorodcov jednorazovo podviedol a utiekol. Takéto podmienky (zvyk dávania darov) tak dokázali odradiť od spolupráce jednorazových podvodníkov a prilákať cudzincov, ktorým išlo o opakované a mierumilovné interakcie s domorodcami.

Ak by ste si na tému evolúcie dávania, dobra a altruizmu chceli prečítať viac, napísal som o tom minulý rok celý jeden newsletter: Dobrí ľudia v zlých časoch #5.

Na záver prajem pekné sviatky a veľa správnych darčekov – hlavne tých, ktoré budete dávať.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards