Koľko platíme za zdravotnú starostlivosť?

Nie, toto nie je lacný chyták. Väčšina dospelých občanov tuší, že verejná zdravotná starostlivosť nie je zadarmo, aspoň nie pre pracujúcich a inak ekonomicky aktívnych platcov zdravotných odvodov.

Koľko platíme za zdravotnú starostlivosť?

No akonáhle sa začnete pýtať na konkrétnejšie sumy, ľudia zneistia. V rámci kampane na zrušenie polohrubej mzdy sme zrealizovali reprezentatívny prieskum, ako občania rozumejú ich platbám zo mzdy. Respondentov  sme sa spýtali aj to, aké vysoké zdravotné odvody sa platia z hrubej mzdy 1000 eur. Až 74 % odpovedí bolo nesprávnych, len štvrtina vedela (alebo aspoň správne trafila), že je to 140 eur mesačne.

Môžete si povedať, že je to jedno, odvody vyráta účtovník a platbu pošle zamestnávateľ. Áno, z hľadiska dopadu na každodenný život jednotlivca je táto informácia prakticky bezcenná a stojí mozgovú kapacitu, ktorú možno venovať niečomu príjemnejšiemu, ako dumaniu o odvodoch.

Lenže cena nie je len také čísielko, cena je kľúčový nástroj na efektívne fungovanie trhu. Predstavte si, že by ste prišli do supermarketu, v ktorom by neboli žiadne cenovky. Topánky, mäso, rýchlovarná kanvica – netušili by ste, koľko stoja. Každý nákup by sa zaplatil na konci mesiaca  z „odvodu na spotrebu“ vo vašej výplate. Asi budete so mnou súhlasiť, že takýto systém by vykazoval vážne poruchy na strane výroby, predaja aj spotreby.

To je síce pekná úvaha, ale ako preniesť supermarket do zdravotníctva? On tam síce už čiastočne je (v zubnej starostlivosti, v kozmetickej chirurgii, čiastočne v oftalmológii, ortopédii či diagnostike...), no aplikovať jednoduchý „supermarketový“ pohľad na celé zdravotníctvo je krátkozraké. Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako zaplatiť za služby  - poistný systém, sporenie, komunitné riešenia, predplatné systémy...

V takom či onakom prípade, informácia o cene hrá nezastupiteľnú úlohu. Ako túto informáciu posilniť v slovenských podmienkach? Prvý krok je zrušenie „polohrubej mzdy“, ktorá vytvára fikciu o akýchsi dvoch rôznych zdravotných odvodoch.

Druhým krokom je prechod na systém financovania, kde je jasný vzťah medzi cenou a produktom. V tomto prípade na formu nominálneho poistného, kedy si poistenci kupujú za jednotnú (alebo komunitne rozvrstvenú) cenu produkt poistenia, ktorý je z daní dotovaný štátom, aby bola splnená podmienka jeho dostupnosti pre všetkých. Okrem iného by to znamenalo koniec hrania s platbami za poistencov štátu. Teda systém podobný tomu, ktorý výborne funguje v Holandsku.

blog N, 17.12.2021

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards