Tlačová správa: Teraz je najlepší čas skoncovať s polohrubou mzdou

Až dve tretiny Slovákov nepoznajú skutočnú hodnotu svojej práce

Bratislava, 8.12. 2021 – Minister financií predložil návrh úprav, ktoré majú zjednodušiť platby odvodov a daní z pracovných príjmov. Aby sme však po reforme mohli povedať, že systém je jednoduchý a zamestnanci rozumejú daniam a odvodom, ktoré platia, sú potrebné ešte dva kroky. Zrušenie polohrubej mzdy a zavádzajúceho názvu „odvod zamestnávateľa“.

Tlačová správa: Teraz je najlepší čas skoncovať s polohrubou mzdou

O tom, aké odvody dnes platí zamestnávateľ, či aká je ich skutočná výška, vie len veľmi málo Slovákov, ukazuje reprezentatívny prieskum zadaný ekonomickým think-tankom INESS.

Táto neznalosť vytvára informačnú asymetriu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorí nepoznajú skutočnú hodnotu práce. Podhodnocujú preto jej daňovo-odvodové zaťaženie a zároveň nadhodnocujú priemernú ziskovú maržu podnikateľov. Táto neznalosť výrazne prispieva k tomu, že zamestnanci sa nezaujímajú o to, ako s ich peniazmi nakladá štát. Takisto umožňuje udržiavať vysoké daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku. Za rok 2020 bol na Slovensku podiel daní a odvodov na celkových mzdových nákladoch (superhrubá mzda)  vo výške 43,7 %, pričom priemer krajín OECD je na úrovni len 37,8 %.

Len málo ľudí pozná výšku odvodov

Vážnosť situácie podčiarkuje reprezentatívny prieskum* Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) ohľadom superhrubej a hrubej mzdy. Ten  ukazuje, že prevažná väčšina Slovákov nepozná skutočné náklady zamestnávateľov, ktoré vynaložia na odmeny zamestnancov. Pýtali sme sa na hrubú mzdu 1 000 eur, pričom spolu až 71 % respondentov náklady zamestnávateľa buď výrazne podceňuje, alebo výrazne nadhodnocuje.

„Vysokoškolsky vzdelaní ľudia dosiahli len mierne vyššiu úspešnosť odpovedí - 38 %. Podobný podiel dosiahla tretina domácností s najvyšším príjmom. Respondenti s vyšším vzdelaním a príjmom sú lepšie informovaní o nákladoch ich práce, ale tento rozdiel nie je výrazný,“ hovorí Róbert Chovanculiak z ekonomického think-tanku INESS.

Existencia odvodov zamestnávateľa je účtovná fikcia, ktorá nemá ekonomickú podstatu. Zamestnávateľ, teda firma, nemôže byť poistená na zdravotné či sociálne poistenie. Výnimkou je úrazové a garančné poistenie, ktoré by však nemalo byť viazané na mzdy, ale prípadné úrazové náklady zamestnávateľa.

Zamestnanci nielenže nepoznajú odvody platené zamestnávateľom, ale nemajú ani dobrý prehľad o odvodoch, ktoré sa im strhávajú z hrubej mzdy. Zamestnanci platia odvody z hrubej mzdy vo výške 13,4 %, ale len 36 % respondentov uviedlo správne rozmedzie 10 % - 20 %. Viac ako polovica respondentov (55 %) si myslí, že zamestnanec platí odvody výrazne vyššie, pätina z nich odhaduje viac ako 30 % sadzby, ktoré prevyšujú skutočné celkové odvodové zaťaženie.

„Prieskum potvrdzuje to, s čím sa zamestnávatelia denne stretávajú pri prijímaní nových zamestnancov alebo rozhovoroch o zvyšovaní miezd. „Diskusie sa vedú o veličine, ktorá ani jednu stranu nezaujíma. Pre zamestnanca je totiž kľúčový čistý príjem, pre zamestnávateľa zas celková cena práce. Kvôli neznalosti výšky odvodov napríklad zamestnanci často požadujú výšku (hrubej) mzdy, ktorá nezodpovedá ich očakávaniam v čistom‘“ uviedol Ján Solík zo Združenia podnikateľov Slovenska.

Slováci nepoznajú ani výšku zdravotného poistenia

Na otázku, akú výšku dosahujú odvody zamestnanca a zamestnávateľa z hrubej mesačnej mzdy 1 000 € na zdravotné poistenie, odpovedala správne len približne štvrtina opýtaných (26 %). Viac ako polovica opýtaných (57 %) odhadovala výrazne nižšie odvody, ako určuje legislatíva.

„Neznalosť skutočného odvodového zaťaženia znamená, že zamestnanci nepoznajú skutočnú cenu verejných služieb, ktoré nie sú financované priamo, vrátane bezplatného zdravotníctva. Zvýšenie povedomia o tom, koľko z miezd Slovákov odchádza do štátnej kasy, by pomohlo zvýšiť záujem o to, ako s týmito financiami štát nakladá,“ vysvetľuje Róbert Chovanculiak. Preto je potrebné zjednodušiť systém na dva odvody - sociálny a zdravotný odvod zamestnanca. Keďže je daňové zaťaženie práce na Slovensku pomerne vysoké, bolo by vhodné, aby takáto reforma neviedla k jeho zvyšovaniu, skôr naopak.

Hrubá mzda je zavádzajúca

Z prieskumu tiež vyplynulo, že tretina respondentov dokonca považuje hrubú mzdu za celkové mzdové náklady zamestnanca.  Výsledky prieskumu tak môžeme zhrnúť do konštatovania, že zamestnanci na Slovensku nepoznajú skutočnú cenu svojej práce a najslabšie informácie majú o odvodoch, ktoré za nich platia do poisťovní zamestnávatelia.

Neznalosť mzdových nákladov nie je prekvapivý výsledok, naopak, pochopiteľný. Je to nežiadúci dôsledok existencie tzv. hrubej mzdy, ktorá je fiktívnou, účtovnou hodnotou. Hrubá mzda nevyjadruje celkovú cenu práce (nie sú v nej zahrnuté odvodové náklady zamestnávateľa), v skutočnosti by sme ju mali nazývať „polohrubá mzda“.

Ak považujeme za správne, aby zamestnanci poznali skutočné daňovo-odvodové zaťaženie ich práce, ich skutočnú platbu za verejne poskytované služby, je potrebné iniciovať zmenu v spôsobe výpočtu odvodov. Najlepším spôsobom, ako zvýšiť informovanosť pracujúcich, je zrušenie používania súčasného výpočtu hrubej mzdy a jej nahradenie celkovými mzdovými nákladmi (superhrubou mzdou). 

Nasledujúci obrázok prezentuje, akoby mohol vyzerať súčasný návrh daní a odvodov, ak by sme zrušili starú – polohrubú mzdu,  a výraz hrubá mzda by sa používal pre označenie celkovej odmeny za prácu – mzdových nákladov zamestnávateľa. Daň z príjmu by sa počítala z vyššieho základu, preto by jej sadzba bola nižšia, aby sa zaplatená suma nezmenila.

Viac informácií o iniciatíve za zrušenie polohrubej mzdy nájdete na stránke www.polohrubamzda.sk

 

Iniciatívu za zrušenie „polohrubej mzdy“ podporili:

                     

 

*Prieskum sa uskutočnil prostredníctvom online dotazníka (metóda CAWI) na vzorke 1 000 respondentov. V prieskume bola zachovaná reprezentatívna vzorka na kvótne znaky: pohlavie, vek, región a veľkosť miesta bydliska. Zber údajov prebehol koncom marca tohto roku (2021).

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards