Market Finesse 5/2021

Napríklad dokument (pravdepodobne len jedna z viacerých pracovných verzií) uniknutý z Ministerstva financií s návrhom na zvýšenie sadzby DPH o štvrtinu a ktorý tiež popisoval zmeny v daňovo odvodovom mixe. V tomto návrhu bol len jeden dobrý návrh. Zrušenie účtovníckej hrubej mzdy zamestnancov. Inak tam bolo zlé takmer všetko, preto sme naň preventívne reagovali tlačovou správou nazvanou Kladivo na ekonomickú aktivitu, kde sme uniknutý návrh reformy s pracovným názvom Veľký tresk premenovali na Veľký trest. Jej znenie nájdete hneď za obsahom na strane 3.

Samostatnou kapitolou „Veľkého trestu“ bol návrh na zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, v oživšom ťažení za „zrovnoprávnenie“ daňovo-odvodového zaťaženia SZČO so zamestnancami. Na Slovensku máme zjavne úplne odlišný postoj k podnikaniu než napr. v susednom Česku, kde sú živnostníci niečím ako „chráneným“ druhom. V mene zrovnoprávnenia živnostníkov so zamestnancami sa už toho popísalo za posledné roky skutočne veľa, a pritom zjavne stále málo, pretože legislatívci nechápu obrovský rozdiel medzi povolaním zamestnanec a povolaním živnostník-podnikateľ. Preto sme napísali krátku štvorstranovú publikáciu, kde všetky fundamentálne rozdiely medzi týmito právnymi formami vymenúvame. Zhrnutie nájdete na strane 9 tohto Market Finesse. Okrem iného píšeme, že na Slovensku nemáme problém nízko zdaňovaných živnostníkov (naopak, dane by sa im mali ďalej znižovať minimálne na úroveň susedných krajín), ale vysoko zdaňovaných zamestnancov. Nie je tiež pravdou, že verejné financie nové dane „potrebujú“.

Nové dane potrebujú len politici s ambíciami míňať viac. Len medzi rokmi 2012 a 2019 vyzbierala verejná správa o takmer 60 percent viac, pričom priemerná mzda vzrástla „len“ o 35 percent, a inflácia len o sedem. Vláda by mala počas pandémie a po nej pri miernom výpadku príjmov v prvom rade hľadať úspory vo vlastnej špajzi. A my naopak vidíme nové grandiózne sľuby na výdavkovej strane verejných financií a navýšenie rekordného deficitu štátneho rozpočtu o ďalších 3700 miliónov eur. Jediným šťastím vlády je, že vďaka odloženiu kapitálových výdavkov a nižších výdavkov obcí deficit verejnej správy vzrastie oproti rozpočtu o pol miliardy eur. Zárez dlhovej sekery súčasnej vlády bude najhlbší od vzniku samostatného Slovenska.  A to som na tomto mieste pred mesiacom písal, že expremiér a nový minister financií možno nájde odvahu na zavedenie tzv. estónskej dane a ďalšie znižovanie sadzby firemnej dane, ktorá je u nás najvyššia spomedzi všetkých susedných krajín. Vidíme, že všetko, čo sa na ministerstve financií deje, ide presne opačným smerom, než by bolo pre zotavenie hospodárstva po pandémii potrebné.

O tom, čo je potrebné, sme v piatok minulý týždeň diskutovali na medzinárodnej konferencii Free Market Roadshow s titulom Pandemické poučenia, ktorú každoročné INESS organizuje s viedenským Austrian Economics Center. Práve úloha podnikateľského objavovania, adaptácie na nové podmienky, a absencia nových regulácií a štátnych zásahov boli rečníkmi z Ameriky, Česka a Slovenska považované za kľúčové faktory pri ekonomickom oživovaní po pandémii. Záznam konferencie si môžete pozrieť nižšie:

INESS sa opäť aj tento rok podieľal na príprave medzinárodného Indexu opatrovateľského štátu, ktorý zastrešuje think tankový network EPICENTER v Bruseli. Sklon štátov k „zaručičkuvedeniu“ svojich občanov mapuje rebríček indexu, ktorý je zostavený podľa toho, ako jednotlivé krajiny Európskej únie reguláciami obmedzujú jedenie, pitie či fajčenie. O umiestnení Slovenska ako aj trendoch v tejto oblasti sa dočítate na strane 5.

Prajem Vám príjemné a inšpiratívne čítanie,

Richard Ďurana

Market Finesse si v PDF môžete prečítať TU.