Bude nemocnica na Rázsochách?

Bory, alebo Rázsochy? Alebo radšej oboje? Prepis rozhovoru Z prvej ruky pre RTVS.

Štefánia Kačalková: „Ak sú teda v hre dva varianty, aké sú plusy a mínusy v prípade, ak sa dostavajú Rázsochy, a aké v prípade, ak štát odkúpi od Penty nemocnicu na Boroch?“

Martin Vlachynský: „V posledných rokoch, kedy sa hovorilo o projekte Rázsoch, zaznelo z úst rôznych predstaviteľov štátu, ale aj odbornej obce pomerne široké spektrum predstáv o tom, čo by táto nemocnica mala spĺňať, koľko by mala mať lôžok, aké by tam mali byť možnosti výučby a podobne. Je však ale otázka, nakoľko sa takéto predstavy, alebo nakoľko je možné takéto predstavy zosúladiť s realitou, pretože, samozrejme, výstavba Rázsoch bude stáť veľa peňazí, tristo-štyristo miliónov možno, bude trvať ešte určite pomerne dlhú dobu, rok 2024 je už dávno pasé ako rok dostavania tejto nemocnice, bude to niekoľko viac rokov. Zároveň v tej dobe už s veľkou pravdepodobnosťou bude fungovať súkromná alternatíva, ktorá získa nemalý počet lekárov, sestier a iných pracovníkov. Čiže už samotné možnosti mať paralelne tieto dve nemocnice sú do istej miery obmedzené. Preto je, samozrejme, normálne sa pýtať nahlas, či má zmysel mať dve nemocnice a či by štát nejakým spôsobom nemal hľadať alternatívu v tom, že sa dohodne so súkromným investorom na tom, aby jeho nemocnica plnila aj niektoré predstavy štátu. Tam sú, samozrejme, ďalšie prekážky. Za prvé, štát si musí tie predstavy nejak konkrétne nadefinovať a musia byť realistické, aby to aj pre toho súkromného prevádzkovateľa dávalo zmysel. Čiže ja si viem predstaviť výhody-nevýhody oboch riešení, ale otázne je, čo, nie, že čo si predstavujeme, ale aká bude realita. A ja si trošku myslím, že tá realita samostatných veľkých Rázsoch sa pomaličky zase vzďaľuje.“

Štefánia Kačalková: „V zdravotníctve vždy chýbali peniaze, je to taký nešťastný rezort, nemocnice sú v zlom stave v regiónoch a platy zdravotných sestier sú úplne zlé, ako samy hovoria, lekári sa tiež sťažujú. To financovanie či už dostavby Rázsoch alebo odkúpenie nemocnice na Boroch, ktorú momentálne stavia finančná skupina Penta, bude mať štát dosť peňazí?“

Martin Vlachynský: „To, že v zdravotníctve nie sú peniaze, je už taký evergreen na Slovensku, ale v zdravotníctve, v tej verejnej časti, okolo šesť miliárd eur, čo je nemalá suma. Na Slovensku máme skôr problém s tým, že nie je jasne zadefinovaný rozsah zdravotníctva, nie sú jasne zadefinované nároky, chýba tam efektívnosť narábania s týmito prostriedkami. Čiže, pokiaľ budú jasne zadefinované priority, čo štát chce, aké má ciele, akým spôsobom ich chce dosiahnuť, tak, samozrejme, zdroje sa môžu aj na takýto projekt nájsť, ale samozrejme, malo by to byť v rámci nejakého širšieho systému, že toho, čo sa očakáva od nemocničnej starostlivosti, čo sa očakáva od ambulantnej sféry. Chystá sa výstavba nemocnice v Martine, veľká rekonštrukcia nemocnice v Banskej Bystrici, pravdepodobne v blízkej budúcnosti rekonštrukcia nemocnice v Ružinove, čiže tých projektov je veľa. A je dôležité, aby to neboli len také ako politické billboardy pre dnešných a budúcich politikov, ale aby to bolo súčasť nejakého logického systému, k čomu napríklad patrí aj racionalizácia siete nemocníc, ktorú síce už znovu ohlásili, ale je veľmi otázne, či sa to tejto vláde podarí dotiahnuť do konca. Čiže pre mňa to v prvom rade nie je otázka peňazí, na splácanie nejakého PPP projektu by sa zdroje našli. Je to otázka toho, či to bude zase len nad rámec všetkého ostatného, čo je tu dnes, alebo sa podarí ten systém vyladiť tak, aby bolo možné tento projekt či už súkromnej, alebo pološtátnej, alebo štátnej nemocnice financovať z ušetrených zdrojov a nie z dodatočných, pretože pri dnešnom obrovskom deficite, samozrejme, nie je realistické očakávať, že ešte nad rámec všetkého pribudnú nejaké nové zdroje. Čo sa týka Plánu obnovy, myslím si, že nie je realistické financovať z toho vlastne projekt, ako sú Rázsochy, pretože Plán obnovy má pomerne jasne daný časový rámec, kedy musí byť uskutočnený.“

Štefánia Kačalková: „Samozrejme. Stále, aj keď už máme druhého ministra za tejto novej vlády po voľbách, tak stále vlastne nie je isté, či toto alebo toto. Ako vnímate to, že sa to tak dlho naťahuje a že vlastne ten bežný občan, ktorý potrebuje tú zdravotnú starostlivosť aj špičkovú nemocnicu, dodnes nevie, že čo bude?“

Martin Vlachynský: „Toto je typický problém politického riadenia akéhokoľvek sektora. Kým súkromný investor pozerá výhľadovo mnoho rokov dopredu, či investícia dáva zmysel, ako investícia zapadá do nejakého prostredia, politici väčšinou pozerajú výhľadovo do najbližších volieb. V prípade niektorých sektorov, ako je napríklad zdravotníctvo, ale napríklad aj školstvo, tak ten výhľad politika býva ešte kratší, pretože na Slovensku za posledných pätnásť rokov nemal minister alebo ministerka zdravotníctva životnosť dlhšiu ako dva roky, väčšinou to bolo okolo pätnásť až osemnásť mesiacov. No a pokiaľ sa takto často menia lídri v tom sektore, tak, samozrejme, nemožno očakávať, že tam bude nejaká mnohoročná vízia, ktorá sa bude napĺňať. V podstate celá verejná časť slovenského zdravotníctva je len o naháňaní aktuálnych problémov práve tu, práve teraz a predstavovaní nejakých vágnych výziev, že toto vybudujeme, toto sa postaví, ale neexistuje tam reálna motivácia, reálny záväzok budovať investície, ktoré majú dlhší časový horizont, ako je dva- tri roky, ale povedzme aspoň päť, šesť, sedem, osem rokov.“

Štefánia Kačalková: „Bývalý minister zdravotníctva, ktorý ale bol na tejto stoličke krátko, Tomáš Drucker, dnes hovoril, že aj keby sa teda postavili Rázsochy, a teda Penta by mala svoju nemocnicu veľkú, ktorá je už naozaj takmer hotová, tak že vraj bolo by lekárov, pretože mnohí absolventi odchádzajú a takto by sa rozmiestnili do tých dvoch nemocníc. Nebol by teda problém s tým personálom?“

Martin Vlachynský: „Na jednej strane nové nemocnice môžu byť lákavé, čiže kľudne môže sa stať, že oni napríklad nasajú tých lekárov buď z regionálnych nemocníc v rámci Slovenska, alebo možno sa im podarí získať aj nejakých spoza hraníc, napríklad z Moravy. Skôr sa obávam, že tu ani nie je tak problém lekárov, tu je problém zdravotných sestier a nižšieho zdravotníckeho personálu, kde budeme čeliť zásadným problémom oveľa skôr, oveľa rýchlejšie, pretože tam tá situácia je o dosť horšia ako v prípade lekárov.“

Štefánia Kačalková: „Dá sa hovoriť iba hypoteticky, ale už ste dnes vyslovili, že do roku 2024 sa určite nestihnú, ak by sa mali stavať Rázsochy, postaviť. Vieme si predstaviť z vášho ohľadu analytika, že kedy by sme mohli mať teda my občania tú novú nemocnicu, veľkú, nemocnicu tretieho tisícročia?“

Martin Vlachynský: „No, viete, keby ste sa túto otázku spýtali niekoho v osemdesiatych rokoch, keď sa nalial prvý betón do tých pôvodných Rázsoch, asi nikto by vám nepovedal, že tá stavba bude trvať tridsaťpäť a viac rokov. Čiže aj z môjho hľadiska dávať akýkoľvek odhad, no, technicky sa to dá postaviť, môžeme sa pozrieť na Bory, vidíme, že technicky sa to dá postaviť za pár rokov, povedzme päť-šesť rokov. V prípade štátu ale je tam zdĺhavé verejné obstarávanie, sú tam zmeny, zmeny, vlastne strategicky tým, ako sa menia ministri, tak každý tam chce priniesť nejakú svoju predstavu, ako by to malo vyzerať, sú tam rôzne záujmové tlaky, pretože máme tu aj iné nemocnice. Čiže netrúfam si povedať, ale určite sa bavíme v rádoch päť plus, až skôr osem plus rokov.“

RTVS, 2.6.2021