OTVORENÝ LIST K ROZPOČTU EÚ 2021-2027

Práve v týchto dňoch prebiehajú rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ na obdobie 2021-2027. Európska komisia nedávno aktualizovala návrh rozpočtu o odporúčané opatrenia spojené s dôsledkami zdravotníckej a ekonomickej krízy spôsobenej ochorením COVID-19. V pláne obnovy ekonomiky EÚ však Komisia navrhuje len malé  úpravy jeho skoršej verzie – a to i napriek výnimočným okolnostiam súvisiacim s pandémiou a zvýšenej potrebe využiť vzácne zdroje daňových poplatníkov čo najefektívnejšie.

OTVORENÝ LIST K ROZPOČTU EÚ 2021-2027

Ďalšia navrhovaná obrovská pôžička vo výške 750 miliárd eur pravdepodobne povedie k prehĺbeniu existujúcich nedostatkov v rozpočte EÚ na úkor európskych daňových poplatníkov v podobe budúcich finančných záväzkov. Ak sa nepodarí rozpočet patrične zreformovať, táto pôžička oslabí schopnosť EÚ27 čeliť nadchádzajúcim výzvam. Zlyhanie v úsilí reformovať rozpočet EÚ by navyše mohlo umocniť redistribučné konflikty vo vnútri EÚ a zvýšiť riziko dezintegrácie jednotného trhu.

Návrh Komisie zvýšiť príspevky EU27 po odchode Spojeného kráľovstva a zabezpečiť rovnako veľký rozpočet ako v období 2014-2020 je neopodstatnený. A to najmä z dôvodu, že jeho významná časť má byť naďalej prerozdeľovaná farmárom, čo bude znamenať neefektívne využívanie zdrojov a povedie k spochybňovaniu férovosti ich prerozdeľovania.

Finančný dopad Brexitu a potreba spoločne čeliť kríze vyvolanej COVID-19 by mali byť vyriešené redukciou financovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a Kohéznej politiky.

Niekoľko zmien v štruktúre rozpočtu EÚ navrhovaných Komisiou sa uberá správnym smerom. Príkladom je zvýšenie financovania oblastí, kde je predpokladaný vznik pridanej hodnoty. Navrhovaná miera zníženia financovania CAP a Kohéznej politiky je však v súčasnom návrhu zanedbateľná a celková suma podpory pre tieto oblasti naďalej zostáva priveľká – tvorí až 2/3 navrhovaného rozpočtu EÚ.

Naopak, financovanie navrhované pre oblasti, ktoré by mohli priniesť pridanú hodnotu a prispieť k napĺňaniu spoločných cieľov EU27, je skôr skromné. Množstvo nových programov s chytľavými názvami však nedokáže zamaskovať pretrvávajúce obrovské disproporcie v objeme peňazí vyčlenených na tieto účely a financovaní CAP a Kohéznej politiky. Základným predpokladom pre rozpočet EÚ, ktorý spĺňa základné zásady efektívnosti, spravodlivosti a subsidiarity, by preto malo byť odstránenie takýchto redistribučných programov.

Veľkosť rozpočtu EÚ by mala byť výsledkom rozhodnutí financovať tie oblasti a projekty, ktoré sú v súlade s princípmi subsidiarity, prinášajú pridanú hodnotu na európskej úrovni a prispievajú k spoločným cieľom EU27 definovaných v Zmluve o EÚ. Zisk zo zníženého financovania v oblastiach, kde bolo neoprávnene  a privysoko nastavené, by sa mal presmerovať do oblastí, ktoré prispievajú ku konsolidácii spoločného trhu a všeobecne vedú k pozitívnym  premenám na úrovni jednotlivých členských štátov, pričom maximalizujú výhody vzájomných závislostí a znižujú riziká z nich vyplývajúce. Príklady takýchto cielených výdavkov zahŕňajú cezhraničnú infraštruktúru a uľahčenie cezhraničného obchodu, investícií a cestovania, ochrany vonkajších hraníc a štrukturálnych reforiem.

Štruktúra príjmovej stránky rozpočtu by mala byť transparentnejšia a ľahšie spravovateľná, čo sa dá dosiahnuť pomocou prechodu k príspevkom členských štátov založených na hrubom národnom dôchodku. Ostatné zdroje príjmov a korekčné platby by sa mali postupne zrušiť.

Návrh vytvoriť nové zdroje z príjmov ako napríklad daň z prístupu na spoločný trh, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb a národné príspevky z nerecyklovaného plastového odpadu z obalov sú v priamom rozpore s princípmi transparentnejšieho a ľahšie spravovaného rozpočtu. Niektoré novo navrhované dane by boli v úsilí EÚ o zvýšenie investícií na spoločnom trhu kontraproduktívne.

Rozpočet založený na hrubom národnom dôchodku by bol v súlade so zásadami spravodlivosti a demokratického zastúpenia - pokiaľ neexistuje v EÚ ucelené politické zriadenie, nemali by sa zavádzať ani  plošné európske dane.

My, 11 nižšie podpísaných think tankov z 10 členských štátov apelujeme na lídrov EÚ aby v snahe čeliť dnešnými výzvam  prijali deklarované zásady efektívnosti, spravodlivosti, subsidiarity, transparentnosti a demokratickej zodpovednosti tak, aby nový rozpočet EÚ maximalizoval pridanú hodnotu peňazí daňových poplatníkov pri dosahovaní spoločných cieľov EÚ a jej členských štátov.

Viac sa dočítate v Position Paper on EU Budget 2021-2027.

 

Zoznam 11 organizácií z 10 členských krajín EÚ, ktoré sa na príprave stanoviska podieľali (hlavný autor je vyznačený boldom):

Instituto Bruno Leoni (Bruno Leoni Institute), Taliansko, ΚΕΦίΜ (Center for Liberal Studies), Grécko, Forum Obywatelskiego Rozwoju (Civil Development Forum), Poľsko, Fundación Civismo (Civismo), Španielsko, La Fundación para el Avance de la Libertad (Foundation for the Advancement of Liberty), Španielsko, Институт за пазарнаикономика (Institute for Market Economics), Bulharsko, INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, Slovensko, Liberální institut, Česko, Lietuvos laisvosios rinkos institutas (Lithuanian Free Market Institute), Litva, Institut économique Molinari (Molinari Economic Institute), Francúzsko a TIMBRO, Švédsko.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards