Nepracujúca chudoba bude problém

Po dlhých rokoch rastu životnej úrovne nás čakajú nové problémy. Nebude to mzda pracujúcich. Ale chudoba nepracujúcich.

Nepracujúca chudoba bude problém

Slovensko, máme problém. Nezamestnanosť. Medzi januárom a májom vzrástol počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie o 44,6 percenta. Viac ako 60-tisíc ľudí stratilo prácu. K tomuto číslu je potrebné pripočítať 21-tisíc voľných pracovných miest, ktoré medzi januárom a májom zanikli. Plus ďalších viac ako 30-tisíc pracovných miest, ktoré by zanikli, ale udržal ich nad vodou štátom platený krízový „sabatikal“, nazývaný aj kurzarbeit.

V krátkom čase prvých dvoch mesiacov tak spolu na Slovensku kríza zasiahla približne 111-tisíc pracovných miest. Len pre lepšiu predstavu, o aké veľké číslo asi ide, v januári bol celkový počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie 137-tisíc.

Po dlhých rokoch rastu životnej úrovne, keď bol najväčší problém to, že niektorým sa zdal rast miezd príliš pomalý, nás čakajú nové problémy. Nebude to mzda pracujúcich. Ale chudoba nepracujúcich.

Tieto problémy sa dajú rozdeliť na dva celky. Vonkajšie a vnútorné. S tými prvými veľa nenarobíme. To, kedy a či sa obnoví dopyt zo zahraničia, rozhodne o tom, ako bude priemysel na západnom a strednom Slovensku prepúšťať či naberať nových ľudí.

Pri vnútorných problémoch je však situácia opačná. Nielen z pohľadu nášho vplyvu, ale aj geograficky. Politici z Bratislavy majú vplyv na to, aká zlá bude situácia na trhu práce v Kežmarku na východnom Slovensku. A to nie tým, že by dokázali priamo vytvárať pracovné miesta, ale tým, že ich dokážu nepriamo obmedzovať a rušiť. Svojimi reguláciami, obmedzeniami a zdaňovaním.

Ak chce súčasná vláda začať robiť kroky na trhu práce, musí sa pozrieť, akými cestičkami kráčali minulé vlády. A tie posledných osem rokov uťahovali skrutky až na hranicu prasknutia. Jediné, čo odďaľovalo problémy, boli zlaté ekonomické časy, ktoré na nás pršali z vonkajšieho prostredia.

Pekná ukážka je minimálna mzda. Zatiaľ čo v roku 2008 pracovalo za minimálnu mzdu v Prešovskom kraji 4,4 percenta ľudí, minulý rok to už bolo skoro 11 percent. Ako je to možné? Že by tam ľudia časom chudobneli? Nie. To len ekonomický rast nestíhal držať krok s marketingovým oddelením jednej politickej strany.

Zatiaľ čo pred poslednou krízou bola minimálna mzda v Prešovskom kraji menej ako 60 percent mediánovej mzdy, tento rok to bude viac ako 75 percent. A to sme na hrane novej krízy. Na vrchole poslednej krízy mal Prešovský kraj mieru nezamestnanosti nad 23 percent. V spomínanom okrese Kežmarok bola dokonca nad 30 percent.

Ale minimálna mzda je len vrchol ľadovca regulačnej tsunami z posledných rokov. Podrobný zoznam prekážok nájdete v sociálnych balíčkoch a v predvolebných a povolebných sľuboch minulých vlád. Výsledok tohto zoznamu je 35. miesto v Indexe pružnosti zamestnávania zo 41 krajín. Pred troma rokmi sme boli na 26. mieste.

Takže, ak si zoberieme minulé opatrenia a momentálne sa zhoršujúcu situáciu, čo by mala robiť vláda v blízkej budúcnosti? V prvom rade zmraziť rast minimálnej mzdy, znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a začať rozoberať hrubý Zákonník práce, ktorý spravil zo zamestnávania rizikový biznis. Znížiť toto riziko je to najlepšie, čo vláda môže na naštartovanie ekonomiky urobiť. To najhoršie je ponechať všetko, ako je, čo by okrem iného znamenalo o pol roka nárast mzdových nákladov na minimálnu mzdu o 100 eur. Zamestnanie človeka v Kežmarku by tak stálo bez príplatkov skoro 900 eur mesačne.

Komentár bol uverejnený v Denníku N.

 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards