EÚ: Spoločný akčný plán v boji s koronavírusom

Radovan Ďurana sa pre Rádio Slovensko vyjadril k aktuálnej situácii. 27. 03. 2020.

EÚ: Spoločný akčný plán v boji s koronavírusom

Soňa Juriková: „Teraz ma bude zaujímať názor ekonóma Radovana Ďuranu, ktorý je analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz a práve stredobodom jeho záujmu sú verejné financie. Ja som to už spomenula na začiatku relácie. Európsky parlament včera schválil vytvorenie takého investičného fondu. Naň sa presunie tridsaťsedem miliárd eur z rôznych štrukturálnych fondov. Tento fond má slúžiť na pomoc tak tým najzasiahnutejším oblastiam, ako aj zdravotníctvu. Len pre ilustráciu, Slovensko z toho dostane dve a pol miliardy eur. Najviac dostane Poľsko, sedem celé štyri miliardy eur a tá najzasiahnutejšia krajina Európy pandémiou koronavírusu, Taliansko, zo spomínaného fondu dostane ešte menej, než Slovensko, len dve celé tri miliardy eur. Toto je informácia, ktorá ma prekvapila. Pán Ďurana, aký je váš názor na to a podľa akého kľúča sa rozdeľovali tieto financie? Počujeme sa?“

Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (telefonát): „Dobrý deň.“

Soňa Juriková: „Dobrý deň.“

Radovan Ďurana: „Ďakujem za pozvanie do relácie. Treba povedať, že aj pre mňa niekedy tá terminológia európskych fondov nie je celkom jednoznačná, pretože existuje viacero druhov eurofondov a viacero podporných mechanizmov. Ja keď som sa stretol s číslom tridsaťsedem miliárd eur, tak sa vzťahovalo na objem nevyčerpaných prostriedkov. Z toho, z tých tridsiatich siedmich osem miliárd boli nevyužité eurofondy, ktoré by sa mali štandardne vrátiť do európskeho rozpočtu, ale štáty ich môžu použiť na národné spolufinancovanie. Takže ten podiel Talianska môže byť spôsobený aj tým, že Taliani si zo svojich pridelených eurofondov vyčerpali dostatočne veľa. My vieme, že Slovensko čerpá tragicky, v podstate sme nevyčerpali ešte ani tretinu a práve preto je ten balík pre Slovensko väčší. Pretože my sme neefektívni v čerpaní eurofondov.“

Soňa Juriková: „A teraz sa nám to, paradoxne aspoň trochu nám to môže pomôcť. Ako celkovo hodnotíte tie aktuálne opatrenia z Bruselu? Vieme teda, že na nejakom spoločnom postupe ekonomických kompenzácii nazvime to, alebo takých tých finančných a fiškálnych opatrení sa doteraz lídri nedokázali dohodnúť, dali ministrom financií ďalšie dva týždne, aby teda našli nejakú spoločnú reč. To, čo sa doteraz udialo pán Ďurana, ako hodnotíte z vášho pohľadu ekonóma?“

Radovan Ďurana: „Na to sa dá pozerať z dvoch uhlov pohľadu. Na jednu stranu Európska únia a jej rozpočet je v zásade jedno percento HDP Európy a pre veľké krajiny ako je Nemecko, Francúzsko a podobne, to samotné použitie európskych prostriedkov nebude kľúčové. Samozrejme, že pre menšie krajiny, ako je Slovensko, alebo pre rozvíjajúce sa krajiny je to veľmi citlivá otázka, ale táto nedohoda tak trošku naznačuje možno že aj to, že tie krajiny sú teraz extrémne zamestnané tým, aby si riešili vlastné domáce problémy, ale je tá nedohoda možno podmienená aj tým, že tá taká spoločná, alebo tá skutočná spolupráca v Európskej únii nejak nefunguje. Uvidíme, že či príde za dva týždne väčšia dohoda, lebo napríklad tie požiadavky na schválenie európskeho dlhopisu, tak tam sa zdá, že pozície Nemecka a Holandska sú veľmi pevné a by som povedal, že nepripúšťajú žiaden ústupok v tejto oblasti, takže toto to limituje. Ten druhý pohľad je ale ten, že európska, alebo menová únia, okrem zdrojov európskeho rozpočtu má k dispozícii Európsku centrálnu banku. Tá už schválila svoje limity, tá už má pripravenú miliardu eur a to sú rádovo iné peniaze, ako tie, o ktorých sa teraz bavíme v prípade európskeho rozpočtu. Takže možno aj preto sú členské štáty tak trochu pokojnejšie, lebo čakajú, že to, čo oni budú potrebovať vydať, alebo získať peniaze, tak to im nakoniec natlačí Európska centrálna banka.“

Soňa Juriková: „To však môže byť veľmi rizikové teda, pripomeňme, Európska centrálna banka oznámila nákup tých podnikových a štátnych dlhopisov v objeme sedemstopäťdesiat miliárd eur, prvotne to však pri nákupe tých dlhopisov treba byť opatrný, pretože niekedy to následne, ako hovoríme o druhej vlne pandémie koronavírusu, tak presne tento ako keby nákup, výkup dlhopisov sa môže následne prejaviť tým, že spomalí sa to hospodárstvo. Alebo že a tá kríza ako keby iba oddiali. Dobre hovorím, pán Ďurana?“

Radovan Ďurana: „Ja som rád, že to hovoríte, pretože skutočne tieto obrovské injekcie, peňažné injekcie, to sú vytvorené peniaze, za ktorými nestojí bohatstvo a úspory, ktoré by generovala ekonomika v minulosti. A takýmto pohľadom sa treba pozerať aj na ten nedávny hospodársky rast, ktorý sme zažili v Európskej únii, ktorý nebol nejaký extrémne silný a pritom bol podmienený tým, že Európska centrálna banka desať rokov po skončení krízy, poslednej krízy stále mala mechanizmus, ktorým vykupovala dlhopisy a prilievala tak peniaze do ekonomiky, aby podporovala ten rast. Takže my už sme boli akoby chorý pacient, ktorý teraz ešte dostal zásah koronavíru, ale už to silné antibiotikum sme používali predtým, keď mám použiť takúto metaforu. A teraz budeme chcieť pridať druhé antibiotikum a uvidíme, čo to spraví s ekonomikou. Takýto spoločný prístup a ľahká dostupnosť peňazí, samozrejme so sebou nesie aj riziko nezodpovednosti. Stačí sa pozrieť na Taliansko, ktoré v roku 2011 malo dlh stodevätnásť percent voči HDP a v roku 2018 to vytiahlo na stotridsaťštyri percent. Pretože v podstate nebolo vystavené nejakej prísnosti finančných trhov, ale malo za sebou istotu, že o dlhopisy Talianska sa niekto postará.“

Soňa Juriková: „Ja som si čítala niekoľko odborníkov, ktorí sa vyjadrovali na finančných portáloch k tomu a takisto mali taký ten pohľad pomerne prísny na náhrady. To znamená, že priveľmi veľkorysé, priveľmi veľkorysá pomoc môže naučiť firmy, jednak že si nebudú robiť nejaké rezervy a jednak že tí, ktorí ešte fungujú a ešte vyrábajú, alebo majú otvorené si povedia, že možno sa im vyplatí naozaj zavrieť. Čiže podľa akého kľúča sa bude potom distribuovať tá pomoc? Majú na toto európski úradníci nejaký spoločný manuál? Lebo teraz je to v tom momente vyrokovávania doslova.“

Radovan Ďurana: „Tá pomoc zo strany Európskej únie bude veľmi komplikovaná aj kvôli tomu, že ako som už spomínal pre veľké krajiny Európskej únie rozpočet Európskej únie nie je nejak kľúčový a pokiaľ sa Nemecko rozhodne systémom … arbeit podporiť úplne každého, ktorému klesla mzda o desať percent, tak to bude tak obrovský stimul, s ktorým sa Európska únia nemôže nijak porovnávať a zároveň Nemecko bude tlačiť na to, aby tie stimuly, ktoré pôjdu zo spoločných prostriedkov, dopĺňalo tie programy, ktoré už Nemecko schválilo. A to bude evidentne vytvárať taký rozpor, že krajiny, ktoré budú viac opatrné a nebudú zachraňovať úplne každého za každú cenu, tak budú požadovať iné nástroje, ako krajiny, ktoré zvolili iný prístup.“

Soňa Juriková: „Dobre. Tak doteraz sme hovorili o tom, na čo si dať pozor, pri čom byť opatrný a kedy naozaj je lepšie chvíľu popremýšľať, než sa hrrr-brrr púšťať do nejakých veľkorysých stimulov, náhrad a opatrení. Ale pán Ďurana vy ste odborníkom na verejné financie. Určite máte skúsenosť, takisto sledujete rôzne európske krajiny, ako sa rôznym spôsobom snažia pomôcť nie len tým veľkým podnikom, ale následne aj nám, tým malým zamestnancom, živnostníkom, ktorí už teraz začínajú pociťovať tie výpadky v peňaženkách. Čiže čo by ste dali ako dobrý príklad, ktorý by mohol byť inšpiráciou aj pre ostatných a dajme tomu aj pre Slovensko?“

Radovan Ďurana: „Ja si myslím, že vláda by mala upokojiť občanov v tom, že keď buď prídu o prácu, alebo zamestnávateľ vyhlási, že nemôže platiť mzdy, tak vláda by mala byť pripravená poskytovať základné zabezpečenie, nejaký základný príjem, z ktorého si občania môžu bez problémov zaobstarať potravu a nejaké...“

Soňa Juriková: „Základné životné.“

Radovan Ďurana: „...energie, základné životné potreby. Myslím si, že moc odvážne by bolo chcieť náhradné mzdy. Pretože mzdy sú pochopiteľne v mnohých sektoroch a v mnohých regiónoch vyššie, ako sú základné životné potreby a toto to práve predražuje. Ten druhý krok by mal byť taký, že štát by súkromný sektor, produktívny sektor mal podporiť odpustením platieb, odložením platieb, zrušením kontrol. A štát by mal v maximálnej miere obmedziť tie regulácie, ktoré komplikujú súčasnú situáciu. A takou situáciou je napríklad aj samotné nastavenie Zákonníka práce, ktoré limituje možnosť dohody zamestnávateľa so zamestnancami, pretože podľa Zákonníka práce je karanténa z titulu koronavírusu prekážka na strane zamestnávateľa. Alebo uzavretie prevádzky, je prekážka na strane zamestnávateľa. A tieto pravidlá by sa mali minimálne počas tohto krízového obdobia uvoľniť, aby sa mohli zamestnávatelia so zamestnancami ľahšie dohodnúť a spoločne znášať náklady toho zamrznutia ekonomiky. Ale z toho zamrznutia sa nebudeme vedieť dostať tým, že si vytvoríme nové peniaze. Z toho nás zase bude musieť dostať len tvrdá práca.“

Soňa Juriková: „Je v tejto chvíli nejaká európska krajina, ktorá má takýto triezvy pohľad na ekonomické riešenie pandémie koronavírusu? Lebo vieme, že všetci sa teraz sústreďujeme hlavne na tie zdravotné aspekty a je to pochopiteľné, pre mnohých to je naozaj otázka života a teda smrti, v tom tragickom prípade, alebo vážneho ochorenia. Ale je krajina, ktorú považujete za taký dobrý príklad toho zdravého sedliackeho rozumu?“

Radovan Ďurana: „Bohužiaľ neexistuje taký skutočný prehľad, kde by boli tie opatrenia pre každú krajinu spísané a ja by som mohol povedať, že tuná je tá, ten balíček opatrení najlepší, pretože sú rôzne tie opatrenia. V zásade všetky krajiny kompenzujú firmy, ktoré museli byť zavreté, alebo ktoré nezatvárali len kvôli tomu, že prišli o odbyt, ale ktoré museli byť zavreté kvôli vyhláseniu núdzového stavu. Môžeme uviesť príklad Česka, ktoré sa teraz rozhodlo poskytovať teraz takú kvázi základnú dávku vo výške zhruba päťstopäťdesiat eur pre živnostníkov, ktorí museli zavrieť. Takže Česi už takýmto spôsobom zabezpečujú také to základné prežitie, ale hľadať nejaké optimum je celkom náročná vec a ani ekonómovia nemajú pripravený ten zoznam dotačných opatrení, ktoré sú nevyhnutné. Ekonómovia sú vždy dobrí v tom, aby rozprávali, čo predstavuje prekážku tomu rastu, ale na konci dňa to bude vláda, ktorá bude musieť prijať tie opatrenia a rozhodnúť sa. Viaceré európske krajiny sa rozhodli ísť tou cestou … arbeitu, to znamená vlastne trojmesačného, minimálne trojmesačného dotovania mzdových nákladov, čo je ale celkom drahá záležitosť a treba povedať, že aj rozdiel medzi krajinami, je niečo iné, keď sa rozhodne v takejto výdavkovej politike krajina, ako Nemecko, alebo Dánsko a niečo iné, kebyže sa k tomuto odhodlá napríklad Taliansko, alebo aj Slovensko, ktoré tiež nemá tú dlhovú pozíciu ideálnu a...“

Soňa Juriková: „Východiskovú.“

Radovan Ďurana: „A vlastne tá východisková pozícia za tých desať rokov sa zlepšila len trochu a len vďaka rastu HDP. Nie vďaka nejakej konzervatívnej fiškálnej politike, kedy dochádzalo k úsporám vo verejných financiách. Týmto vlastne my teraz tiež zbierame plody toho, čo sa tu dialo posledných desať rokov. v oblasti verejných financií.“

Soňa Juriková: „Tak. Ale vy ste to už povedali, že jediné, čo nám v tom pomôže bude zase len tá tvrdá práca, tak si poprajme pevné zdravie, aby sme na ňu mali sily aj energiu a entuziazmus. Ďakujem za rozhovor ekonómovi Radovanovi Ďuranovi, doplním, že je to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.“

Celú reportáž si môžete vypočuť tu.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards