Živnostníkov čakajú nízke dôchodky. Môžu sa im vyhnúť

Radovan Ďurana sa pre Trnavské noviny vyjadril k dôchodkovému sporeniu živnostníkov. 16. 03. 2020.

Analytik Radovan Ďurana vysvetľuje, kde je najvýhodnejšie sporiť.

Odborníci už dlho zdôrazňujú, že väčšina živnostníkov bude mať nárok iba na minimálny dôchodok.

Aká je dnes realita

Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) si približne 70 percent živnostníkov platí sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Živnostník pri príjme 1000 eur mesačne odvedie vo forme starobného poistenia približne 85 eur. Odvody zamestnanca pri rovnakej mzde predstavujú 40 eur, ale zamestnávateľ zaňho uhradí ďalších 140 eur. Pri príjme 1000 eur mesačne vyjde živnostníkovi podľa kalkulačky Sociálnej poisťovne vymeriavací základ 420 eur. Konkrétne za predpokladu, že si bude uplatňovať paušálne výdavky (do 60 percent z príjmu, najviac 20tisíc eur ročne). Minimálny vymeriavací základ pre sociálne (a aj zdravotné) odvody je však vyšší než 420 eur. Konkrétne na rok 2019 je stanovený na 477 eur. Z nich sa budú vyratúvať odvody aj živnostníkovi s príjmom 1000 eur. V súčasnosti by tomuto živnostníkovi po 40 odpracovaných rokoch podľa vzorca Sociálnej poisťovne vyšiel dôchodok vo výške 304 eur. Na porovnanie priemerný starobný dôchodok na konci septembra bol 460 eur.

Minimálny dôchodok priznajú každému

Útechou pre živnostníkov s nízkymi odvodmi je minimálny dôchodok, ktorý bol do praxe zavedený v roku 2015. Minimálny dôchodok je priznaný každému, kto si minimálne 30 rokov platil odvody z minimálneho vymeriavacieho základu (alebo pracoval za štvrtinu priemernej mzdy, z ktorej platil odvody). V roku 2019 by živnostník po 40 odpracovaných rokoch mal minimálny dôchodok na úrovni 346 eur mesačne. Stále je to o stovku menej než priemerný dôchodok. Podľa schváleného návrhu z dielne SNS sa minimálny dôchodok naviaže na priemernú mzdu, takže živnostník by mal dostať dôchodok približne 410 eur. Keď sa chce živnostník dopracovať k solídnejšiemu dôchodku, na výber má v princípe tri možnosti. Po prvé môže prispievať do Sociálnej poisťovne nad rámec povinných odvodov. Druhou možnosťou je dobrovoľné sporenie v druhom pilieri. A treťou je investovanie na finančných trhoch.

Platiť vyššie odvody nemá zmysel

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana tvrdí, že dobrovoľné príspevky do Sociálnej poisťovne sú pre živnostníka nevýhodné.

Dobrovoľný dôchodkový balík obsahuje aj invalidné poistenie a platbu do rezervného fondu. Sociálna poisťovňa nedovoľuje platiť si nad rámec povinných odvodov len starobné poistenie. To znamená, že keby si živnostník vybral dobrovoľný dôchodkový balík, zo zvýšeného vymeriavacieho základu by platil 18 percent na starobné poistenie, šesť percent na invalidné poistenie a 4,75 percenta do rezervného fondu. Na druhej strane, dobrovoľné odvody si môže živnostník zahrnúť do nákladov. Podobne ako povinné odvody mu potom znižujú základ dane z príjmu. Koľko by si mal živnostník na dobrovoľné odvody vyčleniť, aby sa (napríklad po 40 rokoch) dopracoval aspoň k priemernému dôchodku, ťažko povedať. Zo Sociálnej poisťovne sme odpoveď na túto otázku nedostali. Prodekan Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela Ján Šebo upozorňuje, že prvý pilier je pre časté zmeny dlhodobo nestabilný. Napríklad pre fixný strop odchodu do dôchodku či plánované naviazanie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu. Výsledok? V budúcnosti môžeme podľa neho oproti súčasnosti očakávať skôr nižšie dôchodky.

Môže si prispievať do druhého piliera

Výhodou živnostníka a jeho nízkych odvodov je vyšší čistý príjem v porovnaní so zamestnancom. Túto úsporu môže použiť na dobrovoľné príspevky do druhého piliera alebo na sporenie mimo dôchodkového systému. Frekvenciu a výšku dobrovoľných príspevkov do druhého piliera si určuje sám sporiteľ. Môže to byť pravidelne sto eur mesačne alebo aj jednorazovo tisícka ročne. Dobrovoľné príspevky si sporiteľ - rovnako ako povinné - môže uložiť do rôznych fondov. Konzervatívnejšie dlhopisové poskytujú nižšie riziko, ale aj nižší výnos. Naopak, akciové a indexové fondy ponúkajú vyššie riziko a vyšší výnos. Výhodou dobrovoľných príspevkov do druhého piliera sú nižšie poplatky než pri klasickom investovaní do finančných produktov. Poplatky dôchodkových správcovských spoločností (DSS) reguluje štát. Sú nastavené rovnako pre povinné aj dobrovoľné príspevky. Za správu si DSS môžu účtovať 0,3 percenta ročne z celej hodnoty fondu. Okrem toho sporiteľ tiež platí jedno percento pri vklade prostriedkov. Zo zhodnotenia si DDS strhne desať percent - ale iba vtedy, ak aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky prekoná maximum za posledné tri roky. Nevýhodou je, že v súčasnosti nie je možné zaplatenými dobrovoľnými príspevkami do druhého piliera znižovať základ dane. Do 2016 to bolo možné do výšky dvoch percent základu dane. Pri ročnom príjme 12tisíc eur a dobrovoľných príspevkoch 240 eur mohol sporiteľ ušetriť 45 eur na dani z príjmov. Ďalšou nevýhodou dobrovoľných príspevkov do druhého piliera je, že sporiteľ má šancu na solídne zhodnotenie (v indexových alebo akciových fondoch), no príde o likviditu. Sporiteľ v druhom pilieri si nemôže svoje úspory vybrať pred dosiahnutím dôchodkového veku. Hoci keď ho dosiahne, môže si - na rozdiel od úspor z povinných príspevkov - sám zvoliť spôsob ich vyplatenia. Môže si buď všetky prostriedky vybrať naraz, alebo si ich nechať vyplácať v ľubovoľnej výške. Na ilustráciu: keby si sporiteľ počas 40 rokov dobrovoľne do druhého piliera posielal 50 eur mesačne, pri konzervatívnom zhodnotení štyri percentá ročne by mal v dôchodkovom veku na účte 58-tisíc eur. Počas nasledujúcich desiatich rokov by sa mu potom penzia z druhého piliera zdvihla o 480 eur (v dnešných peniazoch).

Vyššia likvidita aj vyššie poplatky

V prípade investovania do klasických finančných produktov môže sporiteľ so svojimi prostriedkami narábať voľnejšie, nemusí čakať na dôchodkový vek. Na druhej strane ho však čakajú vyššie poplatky než pri dobrovoľnom sporení v druhom pilieri. Za správu akciového fondu si správcovské spoločnosti účtujú 1,5 až tri percentá ročne z hodnoty fondu. Poplatky za vstup do fondu alebo výstup z fondu predstavujú do piatich percent z vkladanej alebo vyberanej sumy. Podľa Radoslava Ďuranu je ďalšou možnosťou aj tretí pilier, ale podľa neho je nevýhodný pre poplatky, ktoré nie sú zákonne obmedzené. Sporia si v ňom väčšinou len zamestnanci, ktorým na to prispieva zamestnávateľ. Dobrovoľné príspevky do Sociálnej poisťovne sú pre živnostníka nevýhodné. Na vyšší dôchodok si tak nenašetrí.

RADOVAN ĎURANA, ANALYTIK INŠTITÚTU INESS

Výhody:

Sporenie v druhom pilieri

Sporiteľ si sám určuje výšku dobrovoľných príspevkov. Sporiteľ si sám vyberie fond, do ktorého chce investovať.

Nižšie poplatky ako pri klasickom investovaní do finačných produktov.

Nevýhody:

Dobrovoľné príspevky do druhého piliera dnes neznižujú základ dane.

Sporiteľ má síce šandu na solídne zhodnotenie financií, no príde o likviditu.

Svoje úspory si nemôže vybrať pred dosiahnutím dôchodkového veku.

Celý článok vyšiel v Trnavských novinách. 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards