Vo štvrtok 9. septembra sa v priestoroch hotela Radisson Blu Carlton uskutočnila expertná medzinárodná konferencia Priemysel na odchode?, ktorú organizoval inštitút INESS v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy a pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa ocitla trojnovela, ktorá má ambíciu byť hlavnou zdravotníckou reformou tejto vlády. Teda, ak odhliadneme od toho, že jednu tretinu tvorí stará dobrá stratifikácia a druhú ešte starší hon na zisk zdravotných poisťovní. Odhliadnime teraz od obsahu. Aj keby jeho obsah bol vašou šálkou kávy a tento zákon prešiel parlamentom, tak pre slovenské zdravotníctvo sa toho moc nezmení.
30. augusta sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k novele Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z pracovných dôvodov ho volajme "reformná zdravotnícka novela" - sú v ňom totiž zahrnuté rozsiahle zmeny týkajúce sa kategorizácie nemocníc, všeobecných lekárov, či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Náklady na znižovanie emisií za posledné dve dekády v EÚ boli citeľné. Len na Slovensku ročne zaplatíme stovky miliónov na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ďalšie milióny idú na zatepľovacie a kotlíkové dotácie, či na rozvoj elektromobility. Nemalá časť nákladov je ukrytá vo vyšších cenách tovarov, pretože výrobcovia musia nakupovať emisné povolenky (tých sa v EÚ predalo už za 57 miliárd eur), či vyvíjať čoraz zložitejšie motory.
Keby začalo slovenské zdravotníctvo plošne predpisovať Rómom homeopatiká, tak by z toho bola kauza ako Brno. Keď posielame Rómov do škôl, ktoré im nedokážu v živote nijako pomôcť, tak len mávneme rukou.
Zo zvyšovania minimálnej mzdy sa stál každoročný jesenný folklór. Minimálna mzda je však zlý nastroj na naplnenie dobrého cieľa. Zvyšovanie príjmov ľuďom s nízkymi mzdami prostredníctvom centrálnej, plošnej a povinnej cenovej regulácie nutne prináša so sebou nezamýšľané dôsledky. Tými najčastejšie býva zánik pracovných miest a brzdenie vzniku nových, zvyšovanie cien tovarov a služieb a obmedzenie možnosti rôznym znevýhodneným skupinám obyvateľstva zaradiť sa do pracovného života v zaostávajúcich regiónoch.
Domácnosti zaplatia zhruba 80% daní štátu, pretože platia spotrebné dane a DPH ako spotrebitelia a dane a odvody ako pracujúci.
